Slovensko bez výskytu katarálnej horúčky oviec

V minulom roku 2024 sa táto choroba oviec a kôz vyskytla aj u našich najbližších susedov – v Českej republike a Rakúsku.

Prirodzený hostiteľský okruh BT je relatívne široký. Sú to predovšetkým ovce domáce, hovädzí dobytok (HD), kozy domáce, niektoré druhy voľne žijúcich prežúvavcov z čeľade jeleňovitých, viaceré druhy afrických antilop a ďalšie druhy párnokopytníkov. Iné skupiny zvierat a človek nie sú vnímavé na túto chorobu.

Keďže sa toto ochorenie prenáša bodavým hmyzom z juhozápadnej Európy smerom na sever a východ, je vysoký predpoklad, že sa v tomto roku opäť objaví u našich susedov a nie je vylúčené, že ju potvrdíme aj na území SR.

Na Slovensku do dnešného dňa nebolo zaznamenané ani jedno ohnisko výskytu BT v chove, avšak v súvislosti s výskytom ochorenia v susedných štátoch SR spadala v minulosti do reštrikčnej (zakázanej) zóny.

Slovenská republika vykonáva pravidelný monitoring (mesačné intervaly) katarálnej horúčky oviec v chovoch hovädzieho dobytka (HD) na zabezpečenie štatútu bez výskytu tejto choroby.

Krajiny, ktoré už s touto chorobou majú praktické skúsenosti, povolili vakcináciu proti tejto chorobe na dobrovoľnej báze pre chovateľov hovädzieho dobytka, oviec a kôz na svojom území.

Štátna veterinárna a potravinová správa SR situáciu v okolitých krajinách monitoruje na pravidelnej báze.

Berúc do úvahy vývoj v uplynulom roku, zvolala rokovanie s chovateľmi vnímavých zvierat (z domácich hospodárskych zvierat sú to hovädzí dobytok, ovce, kozy), ktorí prejavili obavy z tejto choroby, za účelom analýzy situácie, rizík spojených s nákazou, priebehu nákazy, dopadu na chovy a prerokovanie možnosti vakcinácie zvierat na území Slovenska.

Na spoločnom stretnutí bolo konštatované a prijaté nasledovné závery prijaté závery

• Ide o nákazu, ktorá je prenášaná vektormi.
• Na rozdiel od SLAK sa nejde o nákazu, ktorá je prenášaná kontaktom zvierat, prípadne prostredníctvom kontaminovaných produktov či surovín.
• predikcia ďalšieho šírenia nákazy viazaná vždy na výskyt infikovaných vektorov ( pakomáriky). Ovplyvnenie výskytu vektorov vo voľnej prírode je nemožné a šírenie je ovplyvnené predovšetkým klimatickými podmienkami ako je teplota, vietor a iné.
• Vírus sa antigénne delí na 24 serotypov, pričom každý sérotyp má svoje špecifiká pokiaľ sa týka patogenity a virulencie.
• Medzi sérotypmi neexistuje skrížená imunita a v jednej lokalite sa môže vyskytovať aj viac sérotypov. Napr. AT 3,4. LUX 3, 8. Rovnako klinické príznaky jedného sérotypov sa v rôznych lokalitách môžu meniť.
• Napr. skúsenosti so sérotypom 8 v ČR, kedy v západnej Európe boli významné klinické príznaky, v ČR boli veľmi mierne.
• Vzhľadom na variabilitu a spôsob šírenia je veľmi ťažké predikovať šírenie vírusu.
• Sledovanie nákazy musí byť založené na sledovaní výskytu protilátok, výskyte vektorov a na základe kontroly zdravotného stavu zvierat a došetrovaní podozrivých zvierat.
• Nákaza je zaradená do skupiny C, to znamená, že členský štát postupuje pri výskyte podľa svojho uváženia a môže predložiť ozdravovací program. Utrácanie – depopulácia chovov sa nevykonáva.
• Pre rôzne zvieratá platí rôzny klinický priebeh – od skoro žiadnych príznakov až po možné úhyny –v každom prípade ako krajina bez výskytu nie je dnes možné povedať dopad
• V súčasnej dobe nie je ľahké presne stanoviť ktorý sérotyp a kedy sa objavia. CZ sérotyp 3 je prevažne v západnej časti Česka , viac ako 150 km od SK hraníc. Podobne AT kde sú BTV 3 a 4.
• Výskyt nákazy predstavuje predovšetkým určité ekonomické straty, ktoré vznikajú v súvislosti s obmedzením presunov zvierat.
• Na zmiernenie klinických príznakov a prevenciu či zníženie virémie je možné využiť vakcináciu, pričom vo vakcíne musí byť obsiahnutý sérotyp vyskytujúci sa v danej lokalite.
• K vakcíne proti BT sú využívané vakcíny, ktoré indukujú neutralizačné protilátky. Sú vyvinuté rôzne typy vakcín s rôznym stupňom účinnosti a registrácie.
• Na stretnutí bol odsúhlasený a prijatý scenár možnosti vakcinácie v obmedzenom rozsahu, tak aby nebolo ohrozené obchodovanie s dobytkom v rámci spoločného trhu a s krajinami mimo EÚ.
• Vakcinácia môže byť povolená iba na základe individuálnych žiadostí o dovoz vakcín.
• Všetci žiadatelia musia podať prehlásenie na príslušnú RVPS, že sú si vedomí obmedzení v súvislosti s obchodovaním zvierat a musia byť vedení na zoznamoch RVPS.
• Všetky zvieratá vo vakcinovaných chovoch budú vedené ako vakcinované zvieratá bez ohľadu na vakcinačnú schému
• Certifikácia do zahraničia môže byť vykonaná až po predchádzajúcom súhlase prijímajúcej krajiny.

Sumár

Slovenská republika je historicky až doposiaľ krajinou bez výskytu nákazy BT. Monitoring ochorenia je zavedený niekoľko rokov.

Na základe rozhodnutia chovateľov od tohto roku 2025 bude možná realizácia vakcinácie proti nákaze v chovoch , hradená chovateľom na dobrovoľnej báze za dodržania vyššie pomenovaných podmienok.

ŠVPS a RVPS budú v permanentnom kontakte s chovateľmi ohľadom manažmentu celej nákazy.

Zistiť viac o nákaze katarálna horúčka oviec