Potvrdený výskyt nodulárnej dermatitídy v chovoch hovädzieho dobytka v Európskej únii

Dňa 21. 6. 2025 bol potvrdený výskyt nodulárnej dermatitídy v Taliansku (Sardínia) a dňa 29. júna 2025 bol potvrdený prípad nodulárnej dermatitídy vo Francúzsku (oblasť Auvergne-Rhône-Alpes). K prvému júlu 2025 bolo zatiaľ potvrdených 9 ohnísk na Sardínii (2 primárne, 7 sekundárnych), jedno ohnisko na talianskej pevnine (v Lombardii, potvrdené 25. 6. 2025) a už spomenuté ohnisko vo Francúzsku. Európska komisia vývoj situácie starostlivo monitoruje a prijíma legislatívu na zamedzenie šírenia choroby v podobe vykonávacích rozhodnutí. Na Sardíniu bol v dňoch 25. – 26. júna vyslaný aj EUVET tím, ako forma pomoci od Komisie. Podľa odporúčaní EUVET tímu je vakcinácia jediným kontrolným opatrením, ktorý môže zastaviť šírenie choroby. Dôraz musí byť daný na rýchlu depopuláciu postihnutých fariem, neškodné odstránenie tiel zvierat, dôkladné čistenie a dezinfekciu, dohľadanie kontaktných chovov, ako aj na dodržiavanie opatrení biologickej bezpečnosti. V reštrikčných pásmach musí byť zastavené premiestňovanie vnímavých zvierat.

Nodulárna dermatitída je závažná vírusová infekcia, ktorá postihuje dobytok a domáce byvoly a vedie k značným ekonomickým stratám. Ochorenie, ktoré sa pôvodne vyskytovalo v Afrike, sa v rokoch 2015 až 2018 rýchlo rozšírilo a zasiahlo juhovýchodnú Európu, Blízky východ a časti Ruskej federácie. Európske krajiny v reakcii na to zaviedli rozsiahle očkovacie a monitorovacie programy, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri zastavení jeho šírenia v regióne.

Od roku 2019 však infekcia pokračuje vo svojom šírení na východ do Ázie a postihuje hlavné krajiny produkujúce hospodárske zvieratá – napr. Indiu, Bangladéš, Čínu a Nepál. Začiatkom roka 2022 boli hlásené ďalšie ohniská v Indonézii, Singapure, Pakistane a Afganistane, čo zdôrazňuje cezhraničný charakter vírusu napriek prebiehajúcemu úsiliu o jeho kontrolu. Infekcia zistená v Taliansku a vo Francúzsku signalizuje ďalšiu hrozbu pre zdravie hospodárskych zvierat v EÚ a zdôrazňuje potrebu neustálej pripravenosti.

Včasná detekcia a rýchla reakcia zostávajú kľúčové pre obmedzenie šírenia nákazy. Včasné rozpoznanie klinických príznakov, podporené presnou laboratórnou diagnostikou, umožňuje účinné opatrenia na zamedzenie šírenia a znižuje riziko prenosu. Posilnenie systémov dohľadu a zvyšovanie povedomia medzi veterinárnymi odborníkmi a farmármi sú základnými zložkami účinnej stratégie pripravenosti.
Inkubačná doba sa môže pohybovať od 1 do 5 týždňov. Infekciu zvyčajne prenáša bodavý hmyz a v tomto prípade sa klinické príznaky môžu prejaviť aj viac ako po 30 dňoch. Cicajúce teľatá sa môžu nakaziť požitím materského mlieka alebo z kožných lézií na strukoch.

Klinické príznaky – Včasné štádium

Zvieratá môžu začať vykazovať príznaky ochorenia ešte pred objavením sa charakteristických lézií na koži. Jedným z prvých príznakov je opuch povrchových lymfatických uzlín, môže byť prítomný aj výtok z nosa a očí.
Medzi ďalšie príznaky, ktoré sa objavia v počiatočných štádiách ochorenia, patrí depresia, horúčka, neochota pohybovať sa, znížená chuť do jedla či náhle zníženie dennej produkcie mlieka (až do 100 %).

Klinické štádium

Kožné lézie sa začínajú objavovať 48 hodín po nástupe horúčky a často sa nachádzajú okolo hlavy, krku, vemena, končatín a genitálií. Môžu byť prítomné aj lézie v ústnej dutine, ktoré spôsobujú slinenie a výtok z nosa. Tieto výlučky sú infekčné.

Genitálne lézie u samíc sa zvyčajne nachádzajú vo vulve. U gravidných kráv boli popísané potraty vrátane zníženej plodnosti. U samcov sa môže vyvinúť zápal semenníkov, ktorý vedie k dočasnej alebo trvalej sterilite.
Vnútorné lézie sa môžu nachádzať na slizniciach vnútorných orgánov – ústna dutina, hrtan, priedušnica, pažerák a slez. V závažných prípadoch môžu lézie v dýchacích cestách viesť k zápalu pľúc.
Očné lézie sa môžu vyvinúť v rohovke a vytvoriť bolestivé vredy.