Pseudomor hydiny

Informácie o Pseudomore hydiny

Pseudomor hydiny je celosvetovo rozšírená, vysoko nákazlivá vírusová choroba domácich a voľne žijúcich vtákov. Choroba je prenosná aj na človeka, u ktorého môže vyvolať zápal očnej spojivky a príznaky podobné chrípke. Pôvodcom choroby je vírus z čeľade Paramyxoviridae. Rozlišujú sa velogénne (vysoko virulentné), mezogénne (stredne virulentné) a lentogénne (nízko virulentné) kmene vírusu pseudomoru. Vo vonkajšom prostredí v chladnom počasí môže vírus pseudomoru prežívať niekoľko týždňov.

Pseudomor sa najčastejšie šíri priamym kontaktom chorých vtákov so zdravými, kontaminovaním vody, krmiva a prostredia trusom a sekrétmi chorých vtákov, najčastejšie cez dýchací a tráviaci systém. Na rozširovaní nákazy sa môžu podieľať aj vajcia. Inkubačná doba je variabilná, pri prirodzenej infekcii od 2 do 14 dní (priemer 4 - 6). Klinické príznaky a priebeh infekcie závisí od vlastností vírusu, vnímavosťou príslušného druhu, jeho vekom, stavom imunitného systému, stresových faktorov. Vysoko vnímavá je predovšetkým hrabavá hydina. Neurotropné vírusy vyvolávajú nervové a respiračné príznaky. Viscerotropné vírusy vyvolávajú respiračné príznaky s perakútnym priebehom, zelenú vodnatú hnačku a opuch svalstva hlavy a krku. Nervové príznaky sú charakteristické pre akútnu formu choroby a časté sú u exotického vtáctva.

U kurčiat dochádza k náhlemu a vysokému úhynu bez klinických symptómov, je charakteristický pre perakútnu (prudkú) formu. Ako prvé príznaky sa obyčajne objavujú posedávanie, skleslosť, ospalosť, nezáujem o krmivo. Neskôr nastupujú príznaky respiračných porúch – vtáky dýchajú s otvoreným zobákom a vydávajú chrapľavé, resp. piskľavé zvuky. V horných častiach dýchacích ciest sa hromadí hlienovitý sekrét, ktorého sa hydina snaží zbaviť fŕkaním a mykaním hlavy. Okolo očí, v tvárovej časti hlavy a v krajine hrtanu vzniká opuch. Perie je našuchorené a telová teplota je zvýšená. Objavuje sa bielo žltá až zelená hnačka, niekedy s prímesou krvi. V dôsledku respiračných porúch dochádza k fialovému sfarbeniu hrebeňa a lalôčikov (cyanóza). Ak vtáky prežijú prvotnú akútnu fázu, objavujú sa príznaky porúch centrálneho nervového systému – chôdza je nekoordinovaná, pozorujú sa kŕče, alebo chvenie svalstva. Charakteristické je stočenie alebo vyvrátenie krku a nasledujú parézy až paralýzy krídiel a nôh. U nosníc je prvým príznakom pokles až úplné zastavenie znášky na obdobie 1 – 3 týždňov. Produkcia vajec sa upravuje veľmi pomaly a obyčajne nedosiahne predpokladanú krivku znášky. Zmenená je kvalita škrupiny a bielka. V rozmnožovacích chovoch je výrazný pokles liahnivosti. V očkovaných chovoch môže byť pokles znášky jediným klinickým príznakom pseudomoru. U moriek sú klinické príznaky podobné ako u kurčiat a nosníc, ale chorobnosť a úhyny sú obyčajne nižšie. Straty sú spôsobené najmä znížením úžitkovosti.

U holubov je charakteristickým príznakom našuchorené perie, apatia, anémia, chudnutie a vodnatá hnačka. Nervové príznaky sa prejavujú chvením hlavy a neskôr paralýzou končatín, stočením alebo vyvrátením krku, poruchou koordinácie pohybov tela, poruchami videnia, neschopnosťou letu. Chorobnosť je vysoká, úhyny dosahujú u mláďat 20 – 60 %. Pseudomor hydiny je choroba podliehajúca povinnému hláseniu v rámci EÚ, ako aj Svetovej organizácii pre zdravie zvierat so sídlom v Paríži (OIE).

V súlade s legislatívou Európskej únie má Slovenská republika pripravený a schválený Národný pohotovostný plán pre prípad podozrenia a výskytu pseudomoru hydiny na území Slovenskej republiky, na základe ktorého sú spracované a aktualizované regionálne pohotovostné plány pre túto chorobu.