Beta verzia. Webové sídlo ŠVPS SR je vo vývoji. Zobraziť pôvodnú verziu.

Aktualizované informácie ohľadom vtáčej chrípky ku dňu 15.5.2024

Vývoj situácie vtáčej chrípky je celosvetovo v súčasnosti podrobne sledovaná a nakoľko je tento vývoj dosť dynamický, informácie a odporúčania sú navzájom odborníkmi zdieľané na množstve stretnutí a seminárov. Prebieha tiež intenzívny vedecký výskum (experimentálne infekcie zvierat vírusmi HPAI).

Na celosvetovej úrovni je aviárna influenza jednou z hlavných tém aj pokiaľ ide o prístup One Health („Jedno zdravie“), kde spolu úzko spolupracujú WHO, WOAH a OSN (konkrétne jeho organizácia FAO).

Riziko pre ľudí z pohľadu prenosu nákazy

Stanovenie rizika pre človeka zo strany ECDC, pokiaľ ide o infekciu vírusmi aviárnej influenzy (v súčasnosti v Európe kolujúca vetva 2.3.4.4b) sa v poslednej dobe nezmenilo:

  • Nízke – pre bežnú verejnosť
  • Nízke až stredné – pri zvýšenej expozícii vírusmi HPAI (Úroveň rizika závisí od úrovne expozície – napr. z dôvodu zamestnania – depopulácia ohnísk AI a podobne).

Riziko tzv. „preskočenia“ vírusu vysokopatogénnej vtáčej chrípky (tj. HPAI – Highly Pathogenic Avian Influenza) je sledované na celosvetovej úrovni už takmer 20 rokov. V minulosti šíriacim sa kmeňom H5N1 sa vtedy nakazilo aj množstvo ľudí. V súčasnosti sa šíriaci sa kmeň H5N1 sa však geneticky líši (de facto je to úplne iný kmeň), infekcie človeka už boli zaznamenané, avšak doteraz len v zopár sporadických prípadoch. Vždy išlo o ľudí, ktorí došli do úzkeho priameho kontaktu s nakazeným vtáctvom. Nebol zaznamený prenos z človeka na druhého človeka. Taktiež nebolo zaznamenané úmrtie človeka nakazeného kmeňom HPAI, ktorý v súčasnosti v Európe koluje.

Aj iné cicavce môžu byť infikované vírusmi HPAI – v posledných dvoch rokoch sú to predovšetkým mäsožravce, ktoré sa živia vtáctvom a týmto spôsobom dochádza k ich infikovaniu. Správy o týchto infekciách u cicavcov (predovšetkým voľne žijúcich) sa vyskytli celosvetovo (došlo dokonca k masovým úhynom morských cicavcov, najmä v Južnej Amerike – uškatce atď.) a takmer vždy bol preukázaný súvis s výskytom prípadov a ohnísk HPAI u voľne žijúcich vtákov a hydiny. Vírus sa šíril zo severu na juh v Tichom oceáne medzi januárom 2023 a augustom 2023 (5 000 km od Peru po Ohňovú zem) a v Atlantickom oceáne veľmi rýchlo postupoval z juhu na sever medzi augustom a októbrom 2023 (2800 km z Ohňovej zeme do Uruguaja a Brazílie).

V Európe došlo v lete v roku 2023 k dvom epidémiam u držaných zvierat (súviseli s vírusmi kolujúcimi počas zimnej sezóny 2022/23) – epidémia H5N1 u mačiek v Poľsku a epidémia na farmách kožušinových zvierat vo Fínsku. Šírenie vírusu vtáčej chrípky H5N1 z cicavca na cicavca sa považuje za zriedkavé, ale možné. Vysoká mutačná schopnosť chrípkových vírusov taktiež nevylučuje v budúcnosti vznik nových kmeňov s inými vlastnosťami. Molekulárne markery adaptácie na cicavce môže vírus rýchlo získať počas infekcie u cicavcov. Vírusy obsahujúce takéto mutácie môžu mať väčší zoonotický potenciál.

Pokiaľ ide o kmene kolujúce v Európe v zimnej sezóne 2023/24, v Európe boli u cicavcov potvrdené len sporadické prípady u voľne žijúcich líšok (Nemecko a Nórsko). Na rozdiel od infekcií cicavcov hlásených v Európe počas letných mesiacov 2023, ktoré boli spôsobené hlavne genotypom BB, nedávne vírusy identifikované u voľne žijúcich cicavcov patrili k rôznym genotypom A(H5N1) a A(H5N5). Od októbra 2023 došlo k nárastu počtu cirkulujúcich genotypov, z ktorých viaceré neboli nikdy predtým v Európe zistené. Nie je možné posúdiť, či tieto nové genotypy pochádzajú z Európy alebo či predstavujú introdukciu nových vírusov, vzhľadom na obmedzené údaje dostupné z iných krajín mimo Európy.

Doteraz neboli v Európe zachytené vírusy H5, kde by boli identifikované kľúčové mutácie spojené s prechodom preferencie viazania vírusu z vtáčieho na ľudský typ receptorov. Boli však identifikované mutácie, ktoré naznačujú šírenie vírusu so zvýšeným zoonotickým potenciálom v populácii voľne žijúcich vtákov.

AI a  Slovensko

Vírus HPAI u hydiny na Slovensku t.č.  necirkuluje. Táto nákaza bola kedysi nazývaná aj „mor hydiny“, morbidita a následná mortalita v kŕdli môže dosiahnuť až 100%. V prípade potvrdenia ohniska u hydiny býva ohnisko depopulované. Vírusy celosvetovo bežne cirkulujú u voľne žijúcich vtákov, najmä sťahovavé druhy potom predstavujú hlavný rizikový faktor šírenia vírusu a primárny zdroj infekcie pre držané vtáctvo.

Aktívny sérologický monitoring protilátok proti nízkopatogénnym kmeňom AI (LPAI) prebieha každoročne len v rámci schválených prevádzkarní pre hydinu. Pasívny monitoring pri podozrení na nákazu prebieha u hydiny, ako aj u iných vtákov držaných v zajatí, a tiež u voľne žijúcich vtákov.

Počas sezóny výskytu prípadov a ohnísk u vtáctva sa venuje zvýšená pozornosť aj cicavcom, ktoré mohli dôjsť do kontaktu s nakazeným vtáctvom a vykazujú príznaky, ktoré by mohli svedčiť o infekcii HPAI (u mäsožravcov sú to charakteristicky predovšetkým respiračné a neurologické príznaky, ale aj hnačky, náhle úhyny a ďalšie).

V prípade podozrenia by boli odobraté vzorky na laboratórne vyšetrenie. V prípade podozrenia z nákazy u človeka by sa postupovalo ďalej v spolupráci s ÚVZ SR. V SR v posledných rokoch nebolo podozrenie z nakazenia človeka alebo iných cicavcov vírusmi HPAI.

Vírus a vnímavosť hovädzieho dobytka

Možnosť prenosu sa udáva priamym kontaktom vtákov s dobytkom, kedy konkrétna genetická mutácia daného kmeňa vírusu umožní infekciu iného živočíšneho druhu. Kmeň vírusu, ktorý bol izolovaný v USA u dobytka (záchyt v 9 štátoch USA) bol preukázaný aj u voľne žijúcich vtákov v Texase. Vírus pravdepodobne zmutoval z LPAI foriem vírusu. Takéto kmene v súčasnosti nekolujú v Európe.  Vírus z prípadu u človeka v USA zodpovedá vírusom zachyteným u kráv v USA (rovnaký genotyp), hoci v porovnaní s týmito vírusmi vykazuje niekoľko rozdielov.

Zabránenie šírenia nákazy do chovov

Primárnym rizikom a zdrojom infekcie sú migrujúce voľne žijúce vtáky.  prípade výskytu na hydinovej farme je vysoké riziko sekundárneho šírenia na iné farmy pri nedodržaní prísnych zásad biologickej bezpečnosti, a to buď priamou alebo nepriamou cestou – najmä osobami, vozidlami, kontaminovanými predmetmi, alebo napríklad hlodavcami. Vírus v prostredí dokáže prežiť infekcie schopný aj niekoľko týždňov. Je preto potrebné dodržiavať  striktné biologické opatrenia na ochranu chovov

Mohlo by vás zaujímať

Nepodporovaný prehliadač

Web pravdepodobne nebude dobre pracovať s vaším nepodporovaným prehliadačom. Podporujeme aktuálne verzie prehliadačov ako Chrome, Firefox, Opera, Edge.