Beta verzia. Webové sídlo ŠVPS SR je vo vývoji. Zobraziť pôvodnú verziu.

Označovanie potravín

Je potrebné, aby potraviny boli označené?

Áno. Akúkoľvek potravinu určenú na dodanie konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania musia sprevádzať informácie o potravine v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (ďalej iba nariadenie 1169/2011).

V nasledovnom texte sú uvedené základné požiadavky na označovanie a vybrané informácie k označovaniu niektorých údajov. Komplexné a presné pravidlá pre označovanie jednotlivých údajov sú uvedené v nariadení 1169/2011 a ďalších legislatívnych aktoch EÚ a SR.

Odpovede na najčastejšie otázky, týkajúce sa uplatňovania nariadenia 1169/2012 je možné nájsť v Oznámení Komisie o otázkach týkajúcich sa uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (2018/C 196/01). Dokument je akousi príručkou pre označovanie a je vydaný vo forme otázok a odpovedí, rovnako ako ďalšie dokumenty, na ktoré sú uvedené odkazy nižšie v texte.

Oznámenie Komisie o otázkach týkajúcich sa uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (europa.eu)

Čestné informačné postupy

Na potravine musia byť uvedené najmä povinné údaje, pričom platí, že informácie o potravinách musia byť presné, jasné a ľahko zrozumiteľné a nesmú uvádzať do omylu, najmä

  • ak ide o vlastnosti potraviny a hlavne jej charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo produkcie,
  • pripisovaním takých účinkov alebo vlastností potravine, aké nemá,
  • poukazovaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti, aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny, najmä konkrétnym zdôrazňovaním prítomnosti alebo neprítomnosti určitých zložiek a/alebo živín,
  • poukazovaním na prítomnosť konkrétnej potraviny alebo zložky na základe vzhľadu, opisu alebo zobrazení, hoci v skutočnosti prirodzene prítomná zložka alebo bežne používaná zložka v tejto potravine sa nahradila inou zložkou

Okrem výnimiek ustanovených v práve Únie uplatniteľnom na prírodné minerálne vody a potraviny určené na osobitné výživové účely nesmú informácie o potravinách pripisovať žiadnej potravine takú vlastnosť, že pomáha predchádzať určitej chorobe, liečiť ju alebo vyliečiť, ani sa odvolávať na takéto vlastnosti.

Uvedené sa vzťahuje aj na reklamu a na prezentáciu potravín, najmä ich tvar, vzhľad alebo obal, použité obalové materiály, spôsob, akým sú upravené, a prostredie, kde sú vystavené.

Povinné údaje

Ktoré údaje musia byť na obale potraviny?

Pri označení potraviny je potrebné uvádzať nasledovné údaje:

  • názov potraviny
  • zoznam zložiek
  • alergény, t.j. akúkoľvek zložku alebo technologickú pomocnú látku uvedenú v prílohe II alebo akúkoľvek zložku alebo technologickú pomocnú látku odvodenú z látky alebo výrobku uvedeného v prílohe II, ktorá spôsobuje alergie alebo neznášanlivosť a ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave potraviny, pričom sa nachádza aj v konečnom výrobku, aj keď v pozmenenom stave
  • množstvo určitých zložiek alebo kategórií zložiek;
  • netto množstvo potraviny
  • dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby
  • všetky osobitné podmienky skladovania a/alebo podmienky použitia
  • meno alebo obchodné meno a adresu prevádzkovateľa potravinárskeho podniku
  • krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu
  • návod na použitie, ak by bez poskytnutia takéhoto návodu bolo ťažké potravinu správne použiť
  • skutočný obsah alkoholu v objemových percentách, ak ide o nápoje obsahujúce viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu
  • výživové údaje

Okrem uvedených údajov sú pre osobitné druhy potravín ustanovené dodatočné povinné údaje v prílohe III a tiež osobitné sprievodné údaje v prílohe VI nariadenia 1169/2011.

Pre niektoré komoditné skupiny existujú tiež špecifické požiadavky na označovanie, upravené v iných právnych predpisoch.

Zoznam zložiek

Je jedno v akom poradí sú zložky uvedené?

Nie nie je. Zoznam zložiek (spravidla začínajúci slovom „zloženie“) zahŕňa všetky zložky potraviny v zostupnom poradí podľa hmotnosti, ako sú zaznamenané v čase ich použitia pri výrobe potraviny.

Pre spotrebiteľov je teda užitočné pamätať si, že ako prvá je v zozname zložiek uvedená zložka, ktorej bolo pri výrobe použité najväčšie množstvo.

Presné pravidlá pre uvádzanie zložiek, ako aj výnimky z označenia zložiek sú uvedené v nariadení 1169/2011, najmä v prílohe VII.

Alergény

Kde nájdem informáciu o tom, že potravina obsahuje alergény?

Alergény sa uvádzajú priamo v zozname zložiek, kde musí byť ich prítomnosť zvýraznená a odlíšená od ostatných zložiek napr. typom písma, hrúbkou písma a podobne.

Informácia, o tom, že potravina neobsahuje nejaký alergén je nepovinná a nemá sa zobrazovať na potravine v prípade, že takúto vlastnosť majú všetky podobné potraviny.

Hoci môže byť diagnostikované široké spektrum potravinových alergénov, potravinová legislatíva v súčasnosti rozlišuje iba nasledovné alergény, uvedené v prílohe II nariadenia 1169/2011, ktoré je potrebné v označení výrobkov zvýrazniť:

  1. Obilniny obsahujúce glutén (lepok), konkrétne: pšenica (napr. pšenica špaldová a pšenica khorasan), raž, jačmeň, ovos alebo ich hybridné odrody a výrobky z nich okrem:
    a) glukózových sirupov na báze pšenice vrátane dextrózy (1);
    b) maltodextrínov na báze pšenice (1);
    c) glukózových sirupov na báze raže; d) obilnín použitých pri výrobe alkoholických destilátov vrátane etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu
  2. Kôrovce a výrobky z kôrovcov
  3. Vajcia a výrobky z vajec
  4. Ryby a výrobky z rýb okrem:
    a) rybacej želatíny používanej ako nosič vitamínov alebo karoténových prípravkov;
    b) rybacej želatíny alebo rybacieho gleja používaných ako prostriedky na čírenie piva a vína.
  5. Arašidy a výrobky z arašidov
  6. Sójové bôby a výrobky zo sójových bôbov okrem:
    a) úplne rafinovaného sójového oleja a tuku (1);
    b) zmesí prírodných tokoferolov (E 306), prírodného D-alfa tokoferolu, prírodného D-alfa-tokoferolacetátu, prírodného D-alfa-tokoferolsukcinátu sójového pôvodu;
    c) rastlinných olejov vyrobených z fytosterolov a esterov fytosterolov zo sójových bôbov;
    d) rastlinného stanolesteru vyrobeného z rastlinných olejových sterolov zo sójových bôbov
  7. Mlieko a mliečne výrobky (vrátane laktózy) okrem:
    a) srvátky použitej na výrobu alkoholických destilátov vrátane etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu;
    b) laktitolu
  8. Orechy, konkrétne mandle (Amygdalus communis L.), lieskové oriešky (Corylus avellana), vlašské orechy (Juglans regia), kešu oriešky (Anacardium occidentale), pekanové orechy [Carya illinoinensis (Wangenh.) Koch], brazílske orechy (Bertholletia excelsa), pistáciové oriešky (Pistacia vera), makadamové orechy a queenslandské orechy (Macadamia ternifolia) a výrobky z nich okrem orechov používaných na výrobu alkoholických destilátov vrátane etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu.
    Pozor, nepatria sem arašidy, tie musia byť uvedené ako samostatný alergén!
  9. Zeler a výrobky zo zeleru
  10. Horčica a výrobky z horčice
  11. Sezamové semeno a výrobky zo sezamových semien
  12. Oxid siričitý a siričitany v koncentráciách vyšších ako 10 mg/kg alebo 10 mg/l z hľadiska celkového obsahu SO2, ktoré sa majú počítať pri výrobkoch určených na priamu konzumáciu alebo po obnovení podľa pokynov výrobcov
  13. Vlčí bôb a výrobky z vlčieho bôbu
  14. Mäkkýše a výrobky z mäkkýšov

K uvedenej problematike bolo uverejnené aj Oznámenie Komisie z 13. júla 2017 týkajúce sa poskytovania informácií o látkach alebo výrobkoch, ktoré spôsobujú alergie alebo neznášanlivosť, uvedených v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (europa.eu)

Množstvo určitých zložiek

Ako zistím, koľko je v plnenej čokoláde náplne alebo v ovocnom sirupe ovocia?

V niektorých prípadoch je potrebné uviesť aj množstvo zložky vo výrobku, a to vtedy, ak sa daná zložka alebo kategória zložiek vyskytuje v názve potraviny alebo ju spotrebiteľ zvyčajne spája s týmto názvom, ak je zložka na označení zdôraznená slovami, obrázkami alebo graficky alebo ak je nevyhnutná pre charakteristiku potraviny a na jej odlíšenie od výrobkov, s ktorými by sa pre svoj názov alebo vzhľad mohla zameniť.

Tento údaj je uvedený ako percentuálny podiel spravidla pri názve alebo v zozname zložiek za uvedenou zložkou. Existujú aj výnimky, kedy nie je potrebné uviesť presný podiel zložky napriek tomu, že je spomenutá v názve. Je to napríklad vtedy, ak bola použitá v malom množstve pre účely dodania arómy (napr. „cesnakový chlieb“).

Pravidlá, ale aj výnimky pre uvádzanie množstva zložiek sú uvedené v prílohe VIII nariadenia 1169/2011. K uvedenej problematike bolo uverejnené aj Oznámenie Komisie o uplatňovaní zásady kvantitatívneho označenia množstva zložky (QUID) (europa.eu)

Netto množstvo

Netto množstvo potraviny sa podľa potreby vyjadruje v litroch, centilitroch, mililitroch, kilogramoch alebo gramoch:

  • v objemových jednotkách, ak ide o kvapaliny;
  • v hmotnostných jednotkách, ak ide o ostatné výrobky

Označovaniu netto množstva je tiež venovaná príloha IX nariadenia 1169/2011.

Dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby

Na potravinách sa uvádza dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby. Príslušný dátum sa uvádza v súlade s prílohou X nariadenia 1169/2011.

Znamená Dátum minimálnej trvanlivosti (DMT) a dátum spotreby (DS) to isté?

Nie, neznamená to celkom to isté.

Dátum minimálnej trvanlivosti potraviny je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchová svoje špecifické vlastnosti. Väčšinu potravín, ktoré sú označené dátumom minimálnej trvanlivosti, je možné použiť aj po tomto dátume, spotrebiteľ by to ale mal urobiť čo najskôr a pred konzumáciou vždy prekontrolovať ich vzhľad, vôňu, chuť a overiť si, že ich skladoval vhodným spôsobom.

Dátum spotreby – ak ide o potraviny, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze a z tohto dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, dátum minimálnej trvanlivosti sa nahrádza dátumom spotreby. Potravinu po dátume spotreby by teda už nemal spotrebiteľ konzumovať, keďže by mohla predstavovať nebezpečenstvo pre jeho zdravie. Za dátumom spotreby vždy nasleduje opis podmienok skladovania, ktoré je potrebné dodržať. Podmienky skladovania môžu byť v prípade potreby na obale uvedené aj pri dátume minimálnej trvanlivosti.

Pravidlá pre uvádzanie dátumu minimálne trvanlivosti alebo dátumu spotreby sú uvedené v prílohe X nariadenia 1169/2011.

Na potravine som nenašiel DMT ani DS. Ako je to možné?

Existujú aj potraviny, pri ktorých nie je potrebné uvádzať trvanlivosť, napr. ovocie a zelenina, víno, nápoje obsahujúce viac ako 10 objemových percent alkoholu, kuchynská soľ, cukor v pevnom stave, pekárske a cukrárske výrobky s dobou spotreby menej ako 24 hodín, ocot, žuvačky.

V tejto súvislosti Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vydal príručku pre označovanie dátumu a ďalších súvisiacich informácií o potravinách. Táto príručka pomáha prevádzkovateľom potravinárskych podnikov pri správnom označovaní dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti na ich výrobkoch.

Pomocou rozhodovacieho stromu sa môžu PPP rozhodnúť o type označenia dátumu a zvážiť špecifické požiadavky na označovanie dátumu pre danú kategóriu potravín.

Druhá časť príručky má pomôcť PPP pri označovaní podmienok skladovania a časových limitoch spotreby po otvorení balenia potravín alebo po ich rozmrazení.

Skladovanie

V prípade, že potraviny si vyžadujú osobitné podmienky skladovania a/alebo podmienky použitia, tieto podmienky sa uvedú. S cieľom umožniť primerané skladovanie alebo spotrebu potravín po otvorení balenia sa prípadne uvedú podmienky skladovania a/alebo lehota na spotrebu.

Krajina pôvodu alebo miesto pôvodu

Musí byť na každej potravine uvedený jej pôvod alebo pôvod základnej zložky?

Závisí to od druhu potraviny a tiež jej celkového označenia. Označenie krajiny pôvodu alebo miesto pôvodu sa povinne uvádza, ak by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny, najmä ak by z informácií sprevádzajúcich potravinu alebo z celej etikety inak vyplývalo, že potravina má inú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu.
Okrem toho je označenie pôvodu povinné pre čerstvé, chladené alebo mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny.

Pre niektoré komoditné skupiny bola tiež prijatá osobitná legislatíva, ktorá okrem iného požaduje uvedenie pôvodu výrobku. Ide napr. o med, ovocie a zeleninu, ryby, hovädzie mäso a výrobky z neho, olivový olej.

V zmysle čl. 26 ods. 3 nariadenia 1169/2011, ak sa krajina pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny uvádza a ak nie je taká istá ako krajina pôvodu alebo miesto pôvodu jej základnej zložky:

  • uvedie sa aj krajina pôvodu alebo miesto pôvodu príslušnej základnej zložky alebo
  • sa uvedie, že krajina pôvodu alebo miesto pôvodu základnej zložky je iné ako krajina pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny.

K uvedenej problematike boli vydané:

  • Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/775 z 28. mája 2018, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania článku 26 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o pravidlá uvádzania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu základnej zložky potraviny
  • Oznámenie Komisie o uplatňovaní ustanovení článku 26 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 (2020/C 32/01),

Obsah alkoholu

Skutočný obsah alkoholu v objemových percentách v nápojoch obsahujúcich viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu sa uvádza číselným údajom, ktorý nemá viac ako jedno desatinné miesto. Za ním nasleduje symbol „% obj.“ a pred ním môže byť uvedené slovo „alkohol“ alebo skratka „alk.“

Výživové údaje

Na väčšine balených potravín musia byť od decembra 2016 uvedené výživové údaje. Výnimky sú uvedené v prílohe V nariadenia 1169/2011. Povinné výživové údaje sú tieto:

  • energetická hodnota a
  • množstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli

Povinné výživové údaje je možné doplniť údajmi o obsahu mononenasýtených mastných kyselín, polynenasýtených mastných kyselín, alkoholických cukroch (polyoloch), škrobe, vláknine, vitamínoch a mineráloch.

Všetky informácie musia byť vyjadrené na 100 g alebo 100 ml. Okrem toho, môže byť ich obsah vyjadrený na jednu porciu alebo konzumnú jednotku. Ak sa uvádza množstvo vitamínov a minerálnych látok, vyjadrí sa aj ako percentuálny podiel referenčných príjmov.

Údaje sa prezentujú v podobe tabuľky s číslami pod sebou, ak to priestor dovoľuje. Ak to priestor nedovoľuje, údaje sa uvádzajú v riadkoch.

Presným pravidlám uvádzania výživových údajov je venovaný pomerne veľký priestor v nariadení 1169/2011 a jeho prílohách, a tiež sú mnohé otázky zodpovedané v oznámení Komisie o otázkach, týkajúcich sa uplatňovania nariadenia 1169/2011.

Prezentácia povinných údajov

Musia byť potraviny označené údajmi v slovenskom jazyku, aj keď sú na nich údaje v inom jazyku, ktorému spotrebiteľ rozumie?

Áno, potraviny umiestnené na trhu v SR musia byť označené povinnými údajmi v slovenskom jazyku.

Povinné údaje sa uvádzajú na nápadnom mieste, tak aby boli ľahko viditeľné, jasne čitateľné a v prípade potreby nezmazateľné. Žiadnym spôsobom ich nemožno skrývať, zakrývať, odvádzať od nich pozornosť ani ich nemožno narušiť iným textom alebo obrázkami či iným rušivým materiálom.

Veľkosť písma

Povinné údaje musia byť vytlačené na balení alebo na etikete tak, aby bola zaistená jednoznačná čitateľnosť, písmom takej veľkosti, že stredná výška písma je väčšia alebo sa rovná 1,2 mm. Ak ide o obaly alebo nádoby, ktorých najväčšia plocha je menšia ako 80 cm2 , je stredná výška písma väčšia alebo sa rovná 0,9 mm. Vymedzenie strednej veľkosti výšky písma je uvedené v prílohe IV nariadenia 1169/2011.

Alergény sa uvádzajú priamo v zozname zložiek, kde musí byť ich prítomnosť zvýraznená a odlíšená od ostatných zložiek napr. typom písma, hrúbkou písma, farbou pozadia a podobne.
Názov potraviny, netto množstvo potraviny a skutočný obsah alkoholu v objemových percentách (ak ide o nápoje obsahujúce viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu) musia byť uvedené v jednom zornom poli

Výživové údaje sa uvádzajú v zrozumiteľnej podobe, a ak je to vhodné, v poradí ustanovenom v prílohe XV nariadenia 1169/2011. Prezentujú sa v podobe tabuľky s číslami pod sebou, ak to priestor dovoľuje. Ak to priestor nedovoľuje, údaje sa uvádzajú v riadkoch.
Nepovinné informácie o potravinách sa nesmú zobrazovať na úkor priestoru, ktorý je k dispozícii pre povinné informácie o potravinách.

Predaj na diaľku/ Internetový predaj

Čo je potrebné uviesť pri predaji potraviny prostredníctvom e-shopu?

Všetky povinné informácie okrem dátumu minimálnej trvanlivosti alebo dátumu spotreby musia byť k dispozícii pred uskutočnením kúpy. Všetky povinné údaje vrátane dátumu minimálnej trvanlivosti a dátumu spotreby musia byť k dispozícii pri dodaní výrobku.

Uvedené sa neuplatňuje na potraviny, ktoré sa ponúkajú na predaj prostredníctvom predajných automatov alebo automatizovaných obchodných priestorov.

Označovanie nebalených potravín

Požiadavky na označenie nebalených potravín upravuje Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015 o požiadavkách na označovanie potravín.
Potravina, okrem pokrmu a jedla, ktorá je určená na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniu spoločného stravovania bez balenia, potravina balená v priestoroch predaja na žiadosť spotrebiteľa alebo balená na priamy predaj, musí byť v blízkosti jej umiestnenia označená najmenej týmito údajmi:

  • názvom nebalenej potraviny
  • údajom o zložení potraviny; látky alebo výrobky spôsobujúce alergie alebo neznášanlivosť podľa osobitného predpisu
  • netto množstvom nebalenej potraviny podľa osobitného predpisu, ak nejde o nebalenú potravinu predávanú na množstvo podľa želania spotrebiteľa a
  • dátumom minimálnej trvanlivosti alebo dátumom spotreby.

Označenie je poskytnutie informácií o nebalenej potravine v bezprostrednej blízkosti jej umiestnenia; sú to informácie, ktoré sú uvedené na cenovke, pri cenovke alebo tak, aby boli spájané len s touto nebalenou potravinou.

Dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby možno uvádzať označením dátumu alebo uvedením počtu dní odo dňa jej vystavenia na priamu ponuku spotrebiteľovi. Ak sa dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby uvedie počtom dní odo dňa jej vystavenia na priamu ponuku spotrebiteľovi, musí byť dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby uvedený na štítku z váhy s automatickou činnosťou, z iného zariadenia alebo na označení nebalenej potraviny iným spôsobom, ktorým je identifikovaný pôvod nebalenej potraviny.

Ostatné povinné údaje o nebalenej potravine musia byť v dostupnej blízkosti nebalenej potraviny; možno ich uvádzať v katalógu.

V zmysle Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 23. januára 2014 o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách, sa nebalené pekárske a cukrárske výrobky, ktorý prevádzkovateľ v hotovom stave zmrazí, ale spotrebiteľovi ich ponúka v rozmrazenom stave, v mieste ponuky na predaj viditeľne označia slovom „rozmrazené“.
Pekárske a cukrárske výrobky, vyrábané dopečením z predpečeného chladeného alebo zmrazeného polotovaru sa v mieste ponuky na predaj viditeľne označí slovami „vyrobené dopečením z chladeného polotovaru“ alebo „vyrobené dopečením zo zmrazeného polotovaru“.

Nepovinné údaje o potravinách

Môžem na potravine uviesť aj iné informácie ako povinné?

Áno, okrem povinných informácií sa na potravinách môžu na dobrovoľnej báze uvádzať aj nepovinné informácie, v prípade ak neuvádzajú spotrebiteľa do omylu, nie sú nejednoznačné ani mätúce pre spotrebiteľa a podľa potreby sú založené na relevantných vedeckých údajoch.

Nepovinné informácie o potravinách sa nesmú zobrazovať na úkor priestoru, ktorý je k dispozícii pre povinné informácie o potravinách.
Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa uplatňovania požiadaviek tieto nepovinné informácie o potravinách:

  • informácie o možnej a neúmyselnej prítomnosti látok v potravinách alebo výrobkoch, ktoré môžu spôsobiť alergie alebo neznášanlivosti (v súčasnosti je je spravidla tento údaj uvedený na potravine slovami „môže obsahovať:“)
  • informácie týkajúce sa vhodnosti potravín pre vegetariánov alebo vegánov;
  • uvádzanie referenčných príjmov pre osobitné skupiny obyvateľstva okrem referenčných príjmov stanovených v prílohe XIII nariadenia 1169/2011 a
  • informácie o neprítomnosti alebo zníženom obsahu gluténu v potravinách.

Pokiaľ ide o informácie o neprítomnosti alebo zníženom obsahu gluténu v potravinách, bolo vydané Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 828/2014 z 30. júla 2014 o požiadavkách na poskytovanie informácií spotrebiteľom o neprítomnosti alebo zníženom obsahu gluténu v potravinách. Nariadenie ustanovuje podmienky, ktoré je potrebné dodržať, aby potravina mohla byť označená pojmami „bezgluténový“ a „veľmi nízky obsah gluténu“, prípadne „so špeciálnym zložením pre ľudí trpiacich neznášanlivosťou gluténu“ alebo „so špeciálnym zložením pre celiatikov“.

Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách

Môže byť na potravine uvedené tvrdenie, že lieči nejaké ochorenie?

Nie. Je potrebné pamätať na to, že v zmysle čl. 7 ods. 3 nariadenia 1169/2011, nesmú informácie o potravinách pripisovať žiadnej potravine (okrem výnimiek ustanovených v práve Únie pre prírodné minerálne vody a potraviny na osobitné lekárske účely) takú vlastnosť, že pomáha predchádzať určitej chorobe, liečiť ju alebo vyliečiť, ani sa odvolávať na takéto vlastnosti.

Je potrebné uvedomiť si, že výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách sú nepovinnou informáciou pre spotrebiteľa. V prípade, že sa prevádzkovateľ rozhodne na potravine uviesť výživové alebo zdravotné tvrdenia, musí spĺňať podmienky uvedené v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách.

Výživové tvrdenie je pritom každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že potravina má osobitné pozitívne výživové vlastnosti v dôsledku energetickej (kalorickej) hodnoty, ktorú potravina poskytuje/ poskytuje v zníženej alebo zvýšenej miere, alebo neposkytuje, alebo živín alebo iných látok, ktoré potravina obsahuje/obsahuje v znížených alebo zvýšených pomeroch, alebo neobsahuje. Pokiaľ ide o výživové tvrdenia, používať sa môžu iba tvrdenia, ktoré sú uvedené v prílohe uvedeného nariadenia a to za splnenia podmienok, uvedených pri každom tvrdení.

Príklady výživových tvrdení v prílohe nariadenia: „nízkoenergetický“ „bez cukru“, „zdroj vlákniny“, „s vysokým obsahom bielkovín“… .

Zdravotné tvrdenie je každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že existuje súvislosť medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jednou z jej zložiek a zdravím;
Zdravotné tvrdenia sú povolené len vtedy, ak označenie obsahuje tieto informácie, alebo v prípade, že takéto označenie neexistuje, ak sú tieto informácie uvedené pri prezentácii a v reklame:

  • údaj poukazujúci na dôležitosť pestrej a vyváženej stravy a zdravého životného štýlu
  • množstvo potraviny a spôsob konzumácie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie tvrdeného pozitívneho účinku
  • v prípade potreby údaj určený osobám, ktoré by sa mali vyhnúť používaniu tejto potraviny a
  • príslušné varovanie pri výrobkoch, ktoré môžu pri nadmernej konzumácii predstavovať zdravotné riziko.

Povolené sú iba schválené zdravotné tvrdenia, prípadne tvrdenia z tzv. „on hold“ zoznamu (t.j. prihlásené a dosiaľ neposúdené tvrdenia). Register všetkých schválených aj zamietnutých zdravotných tvrdení je dostupný na stránkach Európskej komisie, Food and Feed Information Portal Database | FIP (europa.eu)

Príklady schválených zdravotných tvrdení: „bielkoviny prispievajú k udržaniu zdravých kostí“, „horčík prispieva k správnemu fungovaniu svalov“, „kyselina linolová prispieva k udržaniu normálnej hladiny cholesterolu v krvi“… .

K uvedenej problematike bola vydaná aj príručka v anglickom jazyku, dostupná tu: 20 December 2004 (europa.eu)

Špecifické požiadavky na označovanie

Okrem všeobecných požiadaviek na označovanie existujú pre niektoré komoditné skupiny špecifické požiadavky na označenie niektorých dodatočných údajov (napr. označenie kakaovej sušiny pri čokoláde, označenie povinných údajov pre jednotlivé kategórie olivového oleja a podobne). Problematika označovania je pomerne obsiahla a nie je možné uviesť tu všetky požiadavky na označovanie všetkých druhov potravín.

Odporúčame preto overiť si, či pre danú kategóriu výrobkov existujú osobitné požiadavky na označovanie niektorých údajov, najlepšie v niektorom z akreditovaných laboratórií.

Základná legislatíva a príručky pre označovanie

Nakoľko predpisy sú pomerne často aktualizované, neuvádzame linky priamo na predpis, ale odporúčame vyhľadať si posledné konsolidované znenie, v ktorom sú už zapracované neskoršie zmeny. Európske predpisy sú dostupné na napríklad stránke: Advanced search – EUR-Lex (europa.eu). Predpisy sú spravidla dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

Slovenské predpisy sú dostupné napríklad tu: Domov – SLOV-LEX

Legislatíva EÚ

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/775 z 28. mája 2018, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania článku 26 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o pravidlá uvádzania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu základnej zložky potraviny

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách v platnom znení

Nariadenie Komisie (EÚ) 2019/343 z 28. februára 2019, ktorým sa stanovujú výnimky z článku 1 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách na používanie určitých druhových opisov

Vykonávacie Rozhodnutie Komisie z 24. januára 2013, ktorým sa prijímajú usmernenia na vykonávanie osobitných podmienok v prípade zdravotných tvrdení ustanovených v článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 (2013/63/EÚ)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 828/2014 z 30. júla 2014 o požiadavkách na poskytovanie informácií spotrebiteľom o neprítomnosti alebo zníženom obsahu gluténu v potravinách

Legislatíva SR

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 243 zo 6. októbra 2015 o požiadavkách na označovanie potravín v znení neskorších predpisov (v znení 81/2018)

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 163/2014 o podmienkach používania dobrovoľného označovania poľnohospodárskych produktov a potravín na účely informovania spotrebiteľa

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo 11. júna 2014 č. 164/2014 o podmienkach používania dobrovoľného označovania potravín obsahujúcich glykozidy steviolu a ich použitie na reklamné a marketingové účely a ich propagáciu

Príručky

Nepodporovaný prehliadač

Web pravdepodobne nebude dobre pracovať s vaším nepodporovaným prehliadačom. Podporujeme aktuálne verzie prehliadačov ako Chrome, Firefox, Opera, Edge.