Domov Zvieratá Choroby zvierat Africký mor ošípaných (AMO) – Nákaza

Africký mor ošípaných (AMO) – Nákaza

Africký mor ošípaných (AMO) je vírusová, vysoko kontagiózna infekcia domácich ošípaných, európskych diviakov, amerických diviakov a afrických divo žijúcich sviňovitých (prasa bradavičnaté, diviak štetinatý, diviak madagaskarský, diviak pralesný). Prejavuje sa rýchlym priebehom, s vysokými horúčkami, celkovou apatiou, slabosťou, inapetenciou, hnačkami, pneumóniou a krvácaninami rôznej veľkosti a tvaru v podkoží, na slizniciach , serózach a v tkanivách rôznych orgánov.

Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou (85 až 100%). AMO je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri.

V prípade výskytu AMO sa v ohnisku nákazy usmrcujú všetky domáce ošípané a zastavuje resp. obmedzuje sa obchodovanie so živými ošípanými, spermou, vajíčkami, embryami, bravčovým mäsom a výrobkami z bravčového mäsa.

Pri potvrdení choroby u diviačej zveri sa zastavuje resp. reguluje poľovanie nielen na diviakov, ale aj ostatnú voľne žijúcu zver, obmedzuje sa pohyb v lese a zastavuje sa obchodovanie s mäsom od diviakov vrátane produktov.

Prenos nákazy a príznaky

• Akútna, vysoko nákazlivá choroba domácich ošípaných a diviakov
• Prenosný priamym kontaktom s chorým alebo uhynutým zvieraťom, výkalmi a sekrétmi infikovaného zvieraťa, prípadne konzumáciou tepelne neopracovaných produktov z infikovaných zvierat
• Prejavuje sa vysokou horúčkou (až 42°C), ktorá môže trvať až niekoľko dní, apatiou, krvácaninami v podkoží, na miazgových uzlinách, vnútorných orgánoch a zväčšenou slezinou
• U gravidných prasníc sa prejavuje potratmi
• Charakteristický vysokou, takmer 100% úmrtnosťou zvierat
• Ide o neliečiteľnú chorobu, ktorá ale nie je prenosná na ľudí a iné druhy zvierat
• Preventívna vakcinácia diviakov a domácich ošípaných nie je možná.

Chovy ošípaných – prevencia

• Dodržiavať v chovoch zásady biologickej bezpečnosti (dôkladné oplotenie farmy, dezinfekčné brody, evidencia a kontrola pohybu dopravných prostriedkov a osôb, prezliekanie zamestnancov a návštevníkov farmy, dodržiavať čierno-biely systém)
• Zamedziť vniknutiu diviakov do areálu farmy, prípadne ich kontaktu s krmivom a stelivom
• Rešpektovať zákaz skrmovania kuchynských odpadov a výrobkov z diviačieho mäsa
• Zákaz skladovať krmivo pre ošípané v dosahu diviakov
• Zákaz skladovať podstielkovú slamu v dosahu diviakov min. 90 dní pred jej použitím
• Pravidelné klinické prehliadky zvierat v chove

Užívatelia poľovných revírov (diviaky) – prevencia

• Odber a zaslanie vzoriek na vyšetrenie od všetkých nájdených uhynutých diviakov
• Neškodné odstránenie kadáverov uhynutých diviakov do kafilérie alebo hlbokým zakopaním (2m) resp. spálením na mieste úhynu
• Intenzívny odlov diviačej zveri (selektívny) počas celého roka a vyšetrenie všetkých chorých a podozrivých diviakov
• Dodržiavanie normovaných kmeňových stavov, vekovej a pohlavnej štruktúry populácie, lovom všetkých vekových kategórii
• Zákaz prikrmovania diviakov ( výnimka iba za účelom vnadenia)
• Dodržiavanie biologických zásad pri manipulácii s telami a vývrhmi z ulovených diviakov
• Odber a zaslanie vzoriek na vyšetrenie od ulovených diviakov podľa inštrukcií RVPS

Prenos nákazy prostredníctvom ľudského faktora

Odhadzovanie zvyškov potravín iba do uzatvárateľných nádob na potraviny

Povinnosti chovateľa pri úhyne domácej ošípanej

• v prípade úhynu domácej ošípanej je majiteľ zvieraťa povinný tento úhyn ihneď nahlásiť príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe a príslušnému súkromnému veterinárnemu lekárovi,
• povinnosť nahlásenia úhynu zvieraťa a podozrenie z nákazy vyplýva chovateľovi zo Zákona č.39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a následných právnych predpisov,
• pri nedodržaní týchto povinností hrozí chovateľovi sankcia v zmysle platnej legislatívy a to vo výške od 400 do 1000 eur v prípade fyzickej osoby a od 10 000 do 160 000 eur v prípade fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby,
• Chovateľ je povinný okrem toho podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona oznámiť na príslušnú RVPS v SR aj dátum a čas vykonania domácej zakáľačky minimálne jeden pracovný deň vopred.

Všeobecné postupy pre boj s AMO

• vydávajú sa opatrenia na ochranu domácich chovov v nárazníkovej zóne ( príslušné RVPS) kde sa dôraz kladie na zabránenie možného zavlečenia nákazy a biologické opatrenia na ochranu chovov ( vrátane tzv. čierno/bieleho systému)
• Vydanie opatrení pre pomenované poľovné revíry jasne definujúce o.i. postupy pokiaľ ide o znižovanie denzity diviačej populácie( čím nižšia denzita populácie, tým nižšie riziko prenosu vírusu medzi diviakmi) , narábania s telami diviakov, vyhľadávania uhynutých tiel diviačej zveri, systému laboratórnej diagnostiky, zákazu kŕmenia diviakov či odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov
• Zákaz lovu diviakov v novo infikovaných poľovných revíroch ( a okolitých PR) , narábaniae s telami diviakov, vyhľadávanie uhynutých tiel diviačej zveri,
• Registrácia fariem ošípaných ,vrátane tých kde sa chová výhradne 1 ošípaná
• Systém laboratórnej diagnostiky na referenčnom pracovisku VU Zvolen z hľadiska kapacít a rýchlosti vyšetrovania dodaných vzoriek na potvrdenie /vyvrátenie prítomnosti vírusu AMO u diviakov, od ktorých boli vzorky v zmysle stanoveného národného programu dohľadu odobraté
• Posilnenie spolupráce a výmeny informácií medzi všetkými aktérmi , ktorých sa problematika boja s AMO týka
• Určenie systému spolupráce s veterinárnym asanačným podnikom pokiaľ ide o neškodné odstraňovanie tiel uhynutých diviakov resp. VŽP
• Zvyšovanie povedomia o nebezpečenstve nákazy a možnosti predchádzania zavlečenia resp. jej šírenia nákazy medzi chovateľmi ošípaných resp., poľovníkmi

Zdravotné a ekonomické riziká AMO

• Zdrojom nákazy sú infikované domáce a divo žijúce sviňovité. Najčastejší spôsob šírenia nákazy je priamy kontakt s infikovaným biologickým materiálom (krv, sekréty, mäso, mäsové výrobky, kontaminované chovateľské prostredie, krmivo, dopravné prostriedky, ľudia, atď).
  
  Šírenie infekcie aerosólom je málo pravdepodobné. Vírus AMO je schopný cirkulácie v krvi nakazeného zvieraťa (virémia) až 60 dní. Inkubačná doba sa zvyčajne pohybuje v rozpätí 3 (akútna forma) až 15 dní. V prípade, že je infekčná dávka vysoká, inkubačná doba môže byť aj kratšia ako 3 dni.
• Vysoká odolnosť vírusu v prostredí a tepelne neopracovaných mäsových výrobkoch – v krvi ošípaných pri 4 ˚C si zachová infekčnosť až 18 mesiacov, vo výkaloch pri 20 ˚C 11 dní, v surovom bravčovom mäse 15 týždňov, v iberijskej a seranskej šunke až 140 dní a v parmskej šunke až 399 dní. Avšak žiadny infekčný vírus nebol nájdený vo varených alebo konzervovaných šunkách spracovaných pri minimálne 70 ˚C.
• Schopnosť vírusu perzistovať v prostredí: napriek dopadu na populácie diviakov v niektorých oblastiach s mortalitou 90% a zdanlivého vymiznutia vírusu, pôvodca AMO sa napriek prijatým rôznym prísnym stratégiám eradikácie po roku v oblastiach objavil znovu.
• Špecifiká diagnostiky AMO u ulovených diviakov – percento pozitívnych ulovených diviakov v infikovaných oblastiach v roku 2014 korelovalo od 0,2% v Poľsku až po 1% pozitívnych ulovených diviakov z celkového počtu ulovených diviakov v Lotyšsku (zdroj EFSA 2015).
  
  Naopak percento pozitívnych uhynutých diviakov sa pohybuje rádovo v desiatkach percent – napr. takmer 80 % pozitívnych uhynutých z celkového počtu nájdených uhynutých diviakov bolo v infikovanej oblasti v Českej republike. Z tohto dôvodu sa všetka naša pozornosť sústreďuje popri zastrelených diviakov hlavne na monitoring uhynutých diviakov.
  
  To isté platí pre monitoring domácich ošípaných – po vniknutí vírusu AMO do „panenského“ chovu predpokladáme akútny 100% úhyn infikovaných ošípaných s takmer nulovou prežívateľnosťou infikovaných zvierat a následná 100% depopulácia zvierat v chove.
• Vakcína proti AMO v súčasnosti vo svete nie je k dispozícii a preto ochrana zvierat spočíva napr. v dodržiavaní chovateľských podmienok- biologická ochrana chovov, regulácii poľovania, kontrole obchodovania so živými zvieratami a ich produktami, atď.

Prezentácie Slovenskej republiky na rokovaniach Stáleho výboru pre zvieratá, potraviny a krmivá v Bruseli