Bakteriálne choroby včiel a včelieho plodu

Mor včelieho plodu

Choroba podľa prílohy č. 4 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov podlieha hláseniu, prevencii a kontrole pri obchodoch

Mor včelieho plodu je infekčné ochorenie plodu vyvolané grampozitívnou sporulujúcou tyčinkovitou baktériou – Paenibacillus larvae, subsp. larvae postihujúce včely rodu včela medonosná (Apis mellifera), ktoré podlieha povinnému hláseniu O.I.E. a podľa zákona č.39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti patrí k chorobám, ktoré podliehajú hláseniu, prevencii a kontrole pri obchodoch.

• Ochorenie postihuje larvy včelích matiek, trúdov aj robotníc. Dospelé včely nie sú postihnuté.
• Baktéria sa vyskytuje v dvoch formách: vo vegetatívnej forme (tyčinkovitý tvar) a vo forme spór (oválny tvar)
• Pre včely sú infekčné len spóry. Larvy mladšie ako 53 hodín sa nakazia prehltnutím spór v prijímanej potrave. Staršie larvy nie sú vnímavé
• V tráviacom trakte larvy spóry vyklíčia na vegetatívnu formu a pomnožia sa
• Po zaviečkovaní larvy hynú na celkovú sepsu. Len pri masívnom nakazení veľmi mladých lariev hynie plod už pred zaviečkovaním. Nové spóry sa formujú po uhynutí plodu. Nákaza má chronický priebeh

Klinické príznaky

• Príznaky varroázy, okrem medzerovitosti, môžu byť viditeľné včelstvách až po niekoľkých mesiacoch alebo dokonca rok po infekcii.
• Klinické prejavy ochorenia sa objavia až u lariev, ktoré sú zaviečkované.
• Plást býva nepravidelne zakladaný (medzerovitý plod), viečka postihnutých buniek sú stmavnuté, prepadnuté a občas prederavené
• Napadnuté larvy menia farbu z perleťovo bielej na šedo-žltú až tmavohnedú a rozpadajú sa na lepkavú, hlienovitú hmotu, ktorá sa dá z bunky vytiahnuť ako vlákno dlhé niekoľko centimetrov
• Pri vyťahovaní uhynutej larvy sa tvoria nitky
• Konečným štádiom rozkladu larvy je príškvar, ktorý pevne lipne na spodnej stene bunky

Spôsoby šírenia nákazy u včiel

• Infikovaná potrava
• Zalietnuté včely a roje
• Rabovka
• Infikované plásty, úľe a včelárské príslušenstvo
• Rôzne druhy parazitov a iní škodcovia

Nákaza nie je prenosná na človeka. Kvalita medu nie je ochorením ovplyvnená. Na ľudský konzum je med nezávadný, nesmie sa však použiť na včelárske účely.

Pri podozrení na výskyt (klinická prehliadka) sa choroba musí potvrdiť laboratórnym bakteriálnym vyšetrením plodového plástu. Choroba sa nelieči, rieši sa likvidáciou klinicky pozitívnych včelstiev, u ktorých bol laboratórnym vyšetrením potvrdený pôvodca MVP Paenibacillus larvae a spáliteľného materiálu v ohnisku choroby a ozdravením ostatných včelstiev v ohnisku choroby alebo likvidáciou všetkých včelstiev a spáliteľného materiálu v ohnisku.

Presný postup kontroly včelstiev, premiestňovania včelstiev, odberu vzoriek, diagnostiky, riešenia ohniska MVP a ochranného pásma je uvedený v Národnom programe eradikácie moru včelieho plodu

Aktuálne ohniská moru včelieho plodu

Aktuálne ohniská hniloby včelieho plodu

Choroba podľa prílohy č. 5 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov podlieha hláseniu

Hniloba včelieho plodu je nebezpečná nákaza bakteriálna nákaza postihujúca larvy v štádiu tzv. „stočeného červa“ (vek 4-5 dní). Hniloba včelieho plodu je spôsobená hlavne dvoma pôvodcami nesporulujúcou baktériou Melissococcus pluton a sporulujúcou Paenibacillus alvei (Drobníková, Toporčák).

Choroba sa prejaví u nezaviečkovaného plodu, infikované larvy strácajú článkovanie, ich telo mäkne farba sa mení z perleťovobielaj na žltú až tmavohnedú, pri vyťahovaní sa netvoria nitky ako pri more včelieho plodu. Larvy sa po uhynutí rýchlo rozkladajú, po vyschnutí vytvárajú príškvar, ktorý sa dá ľahko odstrániť , pach odumretých lariev je odporne hnilobný až ostro kyslý.

Hniloba včelieho plodu sa vyskytuje prevažne u slabých včelstviev.

Nákaza sa šíri rovnako ako mor včelieho plodu. Diagnostika – bakteriálne vyšetrenie uhynutých lariev alebo príškvaru. Choroba sa nelieči.

Septikémia

Jedná sa sporadicky sa vyskytujúcu bakteriálnu chorobu hemolymfy dospelých včiel vyvolanú tyčinkovou baktériou Pseudomonas aeruginosa. K nákaze dochádza cez dýchací systém. Choré včely sú nepokojné, neprijímajú potravu, nemôžu lietať, strácajú ochlpenie (sú čierne a lesklé), hemolymfa je mliečne zakalená. Telo uhynutej včely sa rozpadá.

Choroba môže vyskytnúť pri oslabení včelstva inými chorobami.

Diagnostika – vyšetrenie hemolymfy.

Choroba sa nelieči, mŕtve včely sa pália, úľ a rámiky sa po mechanickom očistení dezinfikujú.