Domov Zvieratá Choroby zvierat Besnota – Nákaza

Besnota – Nákaza

Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat (cicavcov) prenosné aj na človeka. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Ochorenie sa zvyčajne končí smrťou.

Prenos ochorenia

Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý má afinitu k nervovým bunkám, a ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu, sa šíri z miesta infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu.
Do organizmu sa dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa.

Vnímavosť na besnotu je u jednotlivých druhov zvierat rôzna, v prírodných podmienkach sú prameňom nákazy predovšetkým mäsožravce a netopiere.

Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy cicavcov, teda aj psy a mačky a taktiež aj človeka

Besnota psov a mačiek

Je dôležité uviesť ako sa besnota u našich psov a mačiek prejavuje. U psov prebieha zväčša v dvoch formách – a to zúrivej alebo tichej.

Zúrivá forma u psa má 3 štádiá.

• V začiatočnej fáze, ktorá trvá 1-3 dni sa pes stáva apatický, neposlušný, schováva sa na tmavé miesta, neochotne plní rozkazy chovateľa alebo na ne vôbec nereaguje, prestáva rozlišovať známych ľudí od neznámych a podráždene reaguje na vonkajšie podnety. Psík je často nepokojný, líha si alebo vstáva, lapá akoby po vzduchu.
  
  Niekedy možno pozorovať aj svrbenie pohryzeného miesta. Jedným z typických príznakov je zvrátená chuť- zviera požiera rôzne predmety ako napr. drevo, zem, kamene, sklo a.i. V dôsledku ochrnutia hltana zviera nemôže prijímať potravu a piť vodu a začne slintať.
• V druhej fáze sa však prejavujú príznaky ochorenia výraznejšie. Zvieratá majú záchvaty zúrivosti, často si hryzú niektorú časť tela a usilujú sa utiecť. Ak sa im to podarí, utekajú bezcieľne na veľké vzdialenosti.
  
  Tie zvieratá, ktoré sú v uzatvorenom priestore alebo v klietkach narážajú do stien, vylamujú si zuby, porania si papuľu. Je možné pozorovať nápadné slinenie, jazyk vyčnieva z papule.
• V poslednom štádiu už ochrnú ďalšie svalové skupiny, zvieratá nevydávajú žiadny hlas a po poklese telesnej teploty pes uhynie.

U tichej formy, ktorá sa vyskytuje asi v 10-20 % prípadov možno pozorovať len príznaky zo začiatočného štádia zúrivej.

U mačiek sa prevažne vyskytuje tiež forma zúrivá. Mačka vytrvale mňaučí, chrapčí, vrhá sa na ľudí a iné zvieratá, hryzie a škriabe, pričom zubami a pazúrmi spôsobuje hlboké poranenia.

Nákazová situácia

• Od januára 2013 do júna 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 7 nových prípadov besnoty.
• V januári 2015 potvrdený v blízkosti hraníc s Poľskom ďalší prípad besnoty u uhynutej líšky. V rokoch 2016 – 2021 nebol v SR diagnostikovaný prípad besnoty.
• V septembri 2022 sa potvrdil pozitívny výsledok u jazveca (voľne žijúceho zvieraťa) v okrese Humenné v blízkej vzdialenosti hranice s Poľskom a Ukrajinu a infikovaného vírusom, ktorý cirkuluje v súčasnosti práve v Poľsku a na Ukrajine.
• Napriek všetkým opatreniam došlo k reintrodukcii besnoty. Všetky prípady súvisia s výskytom besnoty na Ukrajine a v Poľsku.

Vakcinácia voľne žijúcich zvierat

• Od roku 1994 sa v SR úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote. V auguste 2006 bol v Slovenskej Republike potvrdený prípad besnoty u líšky. Od augusta 2006 do 8.1.2013 nebol na území Slovenskej Republiky potvrdený žiadny prípad besnoty.
• Od januára 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 8 nových prípadov besnoty. V roku 2015 bolo diagnostikovaných 5 prípadov besnoty u líšok v tesnej blízkosti poľskej hranice.
• V rokoch 2016 – 2021 nebol v SR diagnostikovaný prípad besnoty. Napriek všetkým opatreniam došlo v septembri 2022 k reintrodukcii besnoty.

Vzhľadom na nákazovú situáciu v súvislosti s výskytom besnoty v susedných krajinách (Poľsko, Ukrajina) bude na území Slovenskej Republiky pokračovať orálna vakcinácia líšok.

Nakoľko Česká republika a Rakúsko sú vyhlásené za krajiny bez výskytu besnoty a v Maďarsku priaznivá situácia vo výskyte besnoty, vakcinačné územie Slovenskej republiky tvoria okresy: Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Levoča, Prešov, Sabinov, Bardejov, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stará Ľubovňa, Košice, Košice – okolie, Michalovce, Sobrance, Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica, Trebišov.

Vakcinácia a titer protilátok proti besnote

Liečba symptomatickej besnoty je náročná úloha, pretože zatiaľ nie je dostupný žiadny účinný liek.. Na ochranu proti ochoreniu je nevyhnutný vývoj primeranej hladiny protilátok (vyšších alebo rovných 0,5 IU/ml séra).

Jedinou spoľahlivou metódou špecifickej prevencie besnoty je imunizácia kvalitnou inaktivovanou vakcínou proti besnote. Jedným z ukazovateľov účinnosti použitých vakcín je výška titra neutralizačných protilátok u očkovaných zvierat (úroveň populačnej proti-besnotovej imunity).

Ako vieme, či je zviera po očkovaní proti besnote chránené?

Faktom je, ako je už uvedené vyššie limit ochrany proti besnote 0,50 IU / ml. Ak je hladina protilátok nižšia ako 0,50 IU / ml, potom sa musí zviera preočkovať proti besnote a 30 dní po vakcinácii znova skontrolovať zvýšenie titra protilátok.

Na tvorbu špecifických protilátok po očkovaní vplývajú určité faktory, a to: plemeno, druh, vek, frekvencia očkovania proti besnote a podobne. Preto je sledovanie titra protilátok u zvieraťa po očkovaní proti besnote mimoriadne dôležité.

Titer protilátok proti besnote je v podstate očakávaná imunitná odpoveď proti vírusu besnoty (buď prostredníctvom expozície alebo očkovania). Existuje viacero metód, ktoré poskytujú  laboratórne meranie schopnosti jednotlivej vzorky ľudského alebo zvieracieho séra neutralizovať vírus besnoty.

V Európskej únii vyžadujú štúdie na zistenie protilátok v krvnom sére psov a mačiek proti patogénu besnoty po očkovaní metódu FAVN (Fluorescent Antibody Virus Neutralisationtest)

Tento test sa vykonáva

• v laboratóriách uznaných Európskou úniou.
• Zoznam laboratórií v SR

Očkovanie spoločenských zvierat

Základnou podmienkou pri eradikácii besnoty u domácich zvierat je evidencia a identifikácia psov ustanovená § 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, podľa ktorého psy musia byť identifikované a evidované orgánmi miestnej samosprávy a § 19 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 39/2007 Z. z.“), podľa ktorého musia byť psy, mačky a fretky pri premiestňovaní nezameniteľne označené a ich identifikačné údaje vedené v centrálnom registri spoločenských zvierat.

Počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat prevádzkuje Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Označovať psy , mačky a fretky schváleným transpondérom môže len veterinárny lekár.

Vlastník alebo držiteľ zvieraťa vnímavého druhu mäsožravca (pes, mačka, fretka, kožušinové zvieratá), je povinný v súlade s § 17 zákona č. 39/2007 Z. z. na vlastné náklady zabezpečiť pri zvieratách starších ako 3 mesiace jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej registrovanej vakcíny (1 x ročne, 1x za 2 roky resp. 1x za 3 roky). Očkovanie vykonávajú v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti súkromní veterinárni lekári.

V súčasnom období sú k dispozícii kvalitné očkovacie látky od rôznych výrobcov, ktoré garantujú ochranu očkovaného zvieraťa na obdobie minimálne 1 roku

Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť bez meškania veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka.

Na základe § 17 ods. 2 a § 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti je každá fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená disponovať živými zvieratami povinná bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu a úhyn zvieraťa a umožniť jeho vyšetrenie

Výsledky vyšetrenie zvierat na besnotu

Rok	Voľne žijúce zvieratá				Domáce zvieratá				Celkový počet vyšetrených zvierat
	Líšky		Ostatné		Psy a mačky		Ostatné
	Pozitívne	Negatívne	Pozitívne	Negatívne	Pozitívne	Negatívne	Pozitívne	Negatívne	Pozitívne	Negatívne
2023	1	773	0	76	0	146	0	3	1	998
2022	0	844	1	33	1	127	0	4	2	1 008
2021	0	785	0	31	0	96	0	7	0	919
2020	0	719	0	26	0	125	0	13	0	883
2019	0	691	0	41	0	135	0	9	0	876
2018	0	699	0	42	0	151	0	6	0	898
2017	0	1 743	0	61	0	163	0	8	0	1 975
2016	0	1 716	0	51	0	172	0	7	0	1 946
2015	5	1 874	0	33	0	217	0	9	5	2 133
2014	0	1 396	0	32	0	226	0	10	0	1 664
2013	4	3 535	1	45	2	213	0	4	7	3 797
2012	0	3 369	0	44	0	242	0	13	0	3 668
2011	0	3 264	0	60	0	279	0	20	0	3 623
2010	0	2 922	0	42	0	323	0	16	0	3 303
2009	0	3 203	0	86	0	391	0	28	0	3 708
2008	0	3 422	0	77	0	484	0	25	0	4 008
2007	0	3 751	0	86	0	445	0	31	0	4 313
2006	1	3 630	0	105	0	485	0	21	1	4 241
2005	44	1 767	2	126	4	654	0	42	50	2 589
2004	54	1 563	6	109	3	660	1	50	64	2 382
2003	295	1 791	13	159	43	676	3	72	354	2 698
2002	94	1 452	3	130	16	713	1	80	114	2 375
2001	72	1 027	4	116	11	674	0	62	87	1 879
2000	292	1 416	13	164	66	793	4	69	375	2 442
Spolu	862	47 352	43	1 775	146	8 590	9	609	1 060	58 326

Povinnosti vlastníka psa, ktorý človeka pohrýzol

• vlastník psa, ktorý človeka pohrýzol musí podľa zákona o veterinárnej starostlivosti upovedomiť príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu alebo súkromného veterinárneho lekára o situácii ( podozrení na besnotu), aby sa mohli začať realizovať všetky nevyhnutné opatrenia.
• vlastník musí dať svojho psa klinicky vyšetriť súkromnému veterinárnemu lekárovi
• po stanovenú dobu držať zviera v izolácii tak, aby mohlo byť podozrenie na besnotu vylúčené alebo potvrdené.
• Pes musí byť vyšetrený v deň kedy pohrýzol človeka. Kontrola jeho zdravotného stavu sa vykonáva na 5 deň a 14 deň.

V prípade potvrdenia besnoty

• Je vyhlásené ohnisko nákazy, čo spravidla býva kataster obce, ak sa jedná o výskyt besnoty vo väčšom meste, za ohnisko nákazy sa vyhlasuje príslušná mestská časť.
• Orgány veterinárnej starostlivosti vydajú v ohnisku nákazy mimoriadne veterinárne opatrenia, ktorých súčasťou je zákaz premiestňovania vnímavých zvierat z a do vyhláseného ohniska nákazy.
• Vymedzenie ohniska nákazy sa zhoduje s hranicou obce alebo mestskej časti práve v súvislosti so zákazom premiestňovania, aby sa neobmedzovali obyvatelia vo vnútri vyhláseného ohniska nákazy nad nevyhnutne nutnú mieru (napríklad návštevy rodiny či známych v rámci obce, …).
• zabezpečuje sa informovanosť obyvateľov rozhlasom, tlačou či výstražnými tabuľami o výskyte ohniska toho to ochorenia a o nariadených opatreniach, ktoré je potrebné rešpektovať.

Ako postupovať pri náleze mŕtveho podozrivého zvieraťa

Pri náleze uhynutého vnímavého zvieraťa je vždy treba postupovať ako by sa jednalo o zviera besné. Aj zviera, ktoré zrazilo auto mohlo byť besné v poslednom, paralytickom štádiu choroby.

Vždy treba upovedomiť príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, v mieste nálezu takéhoto mŕtveho zvieraťa, ktorá potom podnikne všetky nevyhnutné opatrenia.