Epizootická hematopoetická nekróza (EHN)

Všeobecné informácie

Epizootická hematopoetická nekróza (EHN) je systémové ochorenie vysoko fatálne pre ostrieža, postihnuté farmy majú obvykle vážne ekonomické straty, a niekoľko vážnych poklesov môže dôjsť u voľne žijúcich populácií. U pstruha dúhového je kumulatívna miera úmrtnosti spravidla nízka. EHN úzko súvisí s vírusmi (ESV, ECV) spôsobujúcimi vážne prepuknutia epizootickej hematopoetickej nekrózy u sumca veľkého.

V súčasnej dobe je prenos vírusov EHN detailne neprebádaný. Ich dlhodobé prežitie v životnom prostredí a odolnosť voči dezinfekčným prostriedkom komplikujú úplne zničenie vírusu z prostredia.

Etiológia

Epizootická hematopoetická nekróza (EHN) je systémové ochorenie charakterizované nekrózou hepatopankreasu, sleziny a poruchou krvotvorby tkaniva vo vnútri obličiek. Toto ochorenie je spôsobené vírusmi – Ranavirus – Iridoviridae. V prírode prítomnosť EHNV bola hlásená iba u ostrieža zelenkavého(Perca fluviatilis) a pstruha dúhového (Oncorhynchus mykis).

Medzi druhy, ktoré boli infikované experimentálne patrí Macquarie australasica, Gambusiaaffinis, Bidyanus bidyanus, Galaxias olidus, Maccullochella peelii peelii a losos obyčajný (Salmo salar).

Iné druhy môžu byť tiež citlivé.

ESV bola hlásená zo sumca veľkého (Silurus glanis),kým ECV môže infikovať Ictalurus melas a kanálového sumčeka (Ictalurus punctatus), karasa striebristého (Carassius auratus) a Anguilla australis.

Systémové nekrotizujúce IRIDOVÍRUS syndrómy boli hlásené aj u iných druhov rýb, vrátane Scophthalmus maximus v Dánsku.

Geografické rozdelenie

EHNV je endemická len v Austrálii, kde bol hlásený infikovaný chov pstruha dúhového len v povodiach New South Wales, zatiaľ čo infikovaný ostriež zelenkavý sa vyskytuje v mnohých miestach v južnej Austrálii.

Ohniská EHN boli príležitostne hlásené v krajinách Kuvajtu, Pakistanu a Peru. ECV / ESV je endemický v Európe. Prenos EHN ešte nie je kompletne prebádaný. Môže sa prenášať vodou cez žiabre, kožou alebo kontaminovanými predmetmi.

Vtáky môžu pôsobiť ako pasívne prenášače (perím, nohami, zobákom). EHNV môže prežiť v zažívacom trakte vtákov na pár hodín a môže byť prenášaný vo vyvrhnutých rybách. Je vysoko odolný proti vyschnutiu.

Tento vírus môže zostať infekčný pre viac ako 97 dní vo vode a po dobu aspoň 113 deň v sušenom tkanive rýb. Môže tiež prežiť v bunkových kultúrach pri 4°C viac ako 300 dní, a dva roky v tkanivách rýb skladovaných pri teplote -20°C.

Inkubačný doba

• U experimentálne infikovaných rýb pstruha dúhového je 3-10 dní pri teplote vody 19 -21°C, a 14-32 dní pri teplote vody 8-10°C.
• U experimentálne infikovaných ostriežov je inkubačná doba 10-11 dní pri 19-21°C, a 10-28 dní pri 12-18°C.

Klinické príznaky

Klinické príznaky sú nešpecifické. Ostrieže najčastejšie náhle uhynú, pozorujeme príznaky:

• Náhle uhynutie
• Stmavnutie povrchu tela
• Apatia a začervenanie v okolí papuľky a oblasti mozgu
• Prítomnosť krvácanín v žiabrach a na bázach plutiev

Post mortem nálezy

• u ostrieža nachádzame zdurené obličky, sleziny a hepatopankreasu, krvácanie pri bázach plutiev a ohniskové krvácanie v žiabrách. Petechie môžu byť prítomné na vnútornostiach, biele až žlté oblasti ložiskovej nekrózy sú niekedy nájdené v pečeni.
• u pstruha dúhového nálezy môžu zahŕňať lézie brušnej distenzie, ascites, a opuchy sleziny alebo obličiek. Petechiálne krvácanie bolo prítomné na vnútornostiach v malom množstve rýb. Ložiskové nekrózy v pečeni sú u pstruha zriedkavé. Makroskopické lézie môžu byť minimálne pri tomto druhu.

Chorobnosť EHN

• U ostrieža sa najčastejšie objavuje na jar a v lete.
• U pstruha dúhového, vypuknutie bolo hlásených pri teplotách vody medzi 11°C a 17°C, ryby môžu byť infikované experimentálne medzi 8°C a 21°C.
• Ostrieže sú vysoko citlivé na EHN, miera chorobnosti je veľmi vysoká u tohto druhu, väčšina nakazených rýb uhynie. Počas prvotnej infekcie v populácií, úmrtnosť je vysoká pri dospelých aj mladých rýb. V oblastiach, kde tento vírus sa stal endemickým, väčšina infekcií sa vyskytuje u plôdika a mladých vekových kategóriach.
• Pstruh dúhový je pomerne odolný voči EHN; aj keď miera úmrtnosti je vysoká, chorobnosť pri tomto druhu je zvyčajne nízka a je často spojená so zlou kvalitou vody, sprevádzaná prvokmi alebo plesňovými kožnými ochoreniami, systémovými bakteriálnymi infekciami a prítomnosťou vonkajších parazitov.

Aj keď ochorenie sa môže objaviť u pstruhov všetkých vekových kategórií, najviac postihuje mladé jedince do 125 mm-dĺžky. Denná úmrtnosť týchto rýb je menej ako 0,2%;kumulatívna miera úmrtnosti je obvykle 3-4% alebo menej. ESV / ECV môže spôsobiť vysokú chorobnosť a úmrtnosť u vnímavých druhov. ESV ohniská boli spojené s úmrtnosťou až 100% u sumca.

Diagnóza

Epizootická hematopoetická nekróza je prvotným podozrením v populácii ostriežov, keď je epidémia charakterizovaná náhlou vysokou úmrtnosťou a histologickým nálezom nekrózy krvotvorného tkaniva obličiek, sleziny a hepatopankreasu. Počas vzplanutia u pstruha dúhového je menej rýb zvyčajne postihnutých a EHN môže byť ťažko rozpoznaná a často je zamieňaná ako normálne straty.

Laboratórne testy

EHNmôže byť diagnostikovaná izoláciou EHNV alebo ECV / ESV v bunkových kultúrach, CHSE-214; EPC; BF-2. Identifikácia vírusu môže byť potvrdená imunosfarbením, enzým-imunoanalýzou (ELISA), immunoelectron. mikroskopiou, polymerázovou reťazovou reakciou (PCR) alebo inými metódami.

Odber vzoriek

Medzi cieľové orgány u infikovaných rýb posielané na vyšetrenie patria pečeň,obličky, slezina a ďalšie parenchým. tkanívá. Prítomnosť EHNV alebo ECV / ESV možno nájsť v ovariálnej tekutina, gonadálnom tkanive alebo gamétach. Pre diagnózu ochorenia u symptomatických rýb, OIE odporúča zber celých rýb pri veľkosti menšej ako 4 cm, vnútornosti vrátane obličiek z rýb 4 až 6 cm dlhých a obličiek, sleziny a pečene z väčšich rýb.

Opatrenia

V oblastiach, kde EHN nie je endemická, je nariadené usmrtenie, dezinfekcia, karanténa a iné opatrenia.

V endemických oblastiach, biologická bezpečnosť a hygiena sú potrebné na zabránenie vstupu vírusu do hospodárstva. Vzhľadom k odolnosti EHNV voči inaktivácii sa predpokladá, že vírusy v skupine EHN, pretrvávajú niekoľko mesiacov alebo rokov na infikovaných farmách vo vode, v sedimentoch rybníkov.

Vakcíny nie sú k dispozícii pre akýkoľvek druh. EHNV je vysoko odolný proti sušeniu a dezinfekcii. V zaschnutom povrchovom nátere môže byť vírus zničený 70% etanolom po dobu dvoch hodín.

V kvapalnej suspenzii môže byť EHNV zničený chlórnanom sodným, zahriatím na 60°C po dobu 15 minút, alebo pH 4,0 alebo 12,0.