Slintačka a krívačka
Informácie o Slintačke a krívačke
Slintačka a krívačka (SLAK) je závažná, vysoko nákazlivá, akútna, horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dopadmi. Postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a ostatné raticové prežúvavce . Všetky druhy zveri a antilopy, ako aj slon a žirafa sú vnímavé na slintačku a krívačku. Pôvodcom slintačky a krívačky je aphthovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný. Výrazne nepriaznivo na vírus pôsobí kyslé prostredie a slnečné žiarenie. Bolo diagnostikovaných viac kmeňov vírusu slintačky a krívačky (A, O, C, SAT1, SAT2, SAT3, ASIA1), pričom každý z nich vyvoláva špecifickú tvorbu protilátok u vakcinovaných zvierat. V súčasnom období je vakcinácia proti tejto chorobe v EÚ zakázaná a je možná len núdzová vakcinácia po potvrdení choroby za dodržania legislatívnej procedúry.
V populácii vnímavých zvierat môže chorobnosť dosiahnuť až 100 %. Intenzívne chované zvieratá sú náchylnejšie na chorobu, ako tradičné plemená. Toto ochorenie je zriedka fatálne u dospelých jedincov (úhyn maximálne do 5%), častejšie býva vysoká úmrtnosť u mladých zvierat (50 – 100%) v dôsledku zápalov srdcového svalu (myokarditídy), alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky.
Zdrojom infekcie sú choré živé alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty, pochádzajúce z nich. Plne virulentný vírus, schopný infikovať ďalšie vnímavé jedince, je vylučovaný najmä slinami, lymfou a tkanivom odpadávajúcich stien z prasknutých pľuzgierov z jazyka, nozdier, pysku, z nôh a vemena, mliekom, močom, výkalmi, semenom, vydychovaným vzduchom. Z nákazového hľadiska je mimoriadne nebezpečné, že vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby choroby, kedy nie sú ešte pozorované žiadne klinické príznaky. Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa SLAK šíri najmä nepriamym prenosom, pomocou živých a neživých vektorov. Ako neživé vektory sa môžu uplatniť krmivo, podstielka, hnoj, močovka, dopravné prostriedky, prach. Mimoriadne riziko predstavujú mäso a produkty z chorých alebo nakazených zvierat (mlieko, krv, kosti, vnútorné orgány, koža, paznechty, rohy, výrobky, odpad). Zo živých pasívnych vektorov sa môžu uplatniť všetky druhy zvierat, obzvlášť tie, ktoré sa pohybujú v blízkosti chovných priestorov – domáce, voľne žijúce zvieratá, vrátane hlodavcov, vtákov, hmyzu.
Mimoriadny význam pre pasívny prenos nákazy má človek. Inkubačná doba pri prirodzenej infekcii je obyčajne 2 – 7 dní, výnimočne až 11 dní. Slintačka a krívačka je charakterizovaná horúčkou (41 o C) a tvorbou charakteristických lézií – pľuzgierov (vezikúl, áft), obsahujúcich slamovo žltú farebnú tekutinu (lymfu). Najčastejším miestom výskytu týchto zmien je sliznica dutiny ústnej (sprievodným príznakom je zápal dutiny ústnej a typické slintanie) na lícach, ďasnách, na jazyku, rypáku, na ceckoch vemena, v medziprstových priestoroch a na korunkovom okraji paznechtov, paprčiek a ratíc. Výskyt týchto zmien na končatinách býva spojený s bolestivosťou a krívaním, častokrát spojeným až s vyzutím rohového puzdra. Postihnutie dutiny ústnej má za následok nechutenstvo a sťažený príjem krmiva. Choroba spôsobuje vážne straty na produkcii a aj keď väčšina postihnutých zvierat neuhynie, tieto po prekonaní infekcie ostávajú vysilené a oslabené.
Slintačka a krívačka je choroba podliehajúca povinnému hláseniu v rámci EÚ, ako aj Svetovej organizácii pre zdravie zvierat so sídlom v Paríži (OIE).
V súlade s legislatívou Európskej únie má Slovenská republika pripravený a schválený Národný pohotovostný plán pre prípad podozrenia a výskytu slintačky a krívačky v Slovenskej republike, na základe ktorého sú spracované a aktualizované regionálne pohotovostné plány pre túto chorobu.