Besnota
Informácie o besnote
Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat (cicavcov) prenosné aj na človeka. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Ochorenie sa zvyčajne končí smrťou.
Schválenie štatútu Slovenskej republiky ako krajiny bez výskytu besnoty Európskou Komisiou (EK) a samo vyhlásenie Slovenskej republiky za krajinu bez výskytu besnoty Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (OIE).
Slovenská republika splnila vo všetkých bodoch požiadavky článku 8.14.2. Zákonníka zdravia suchozemských zvierat 2019 na vyhlásenie za krajinu bez výskytu besnoty. Slovenská republika ustanovuje minimálne dvojročné pozorovacie obdobie od získania štatútu krajiny prostej besnoty. Vzhľadom na epizootologickú situáciu v Maďarskej republike, Poľskej republike a na Ukrajine sa ŠVPS SR rozhodla pokračovať v orálnej vakcinácii líšok v ďalších rokoch na rizikovom území Slovenskej republiky. Naďalej sa bude vo vzťahu k besnote postupovať v súlade so Zákonom č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, čiže naďalej sa bude dbať na preventívne opatrenia, monitoring a opatrenia pri dovoze zvierat so zreteľom na besnotu.
EK zverejnila SK ako krajinu bez výskytu besnoty v prílohe III Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/620 z 15. apríla 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o schválenie štatútu bez výskytu choroby a bez vakcinácie v určitých členských štátoch alebo ich pásmach alebo kompartmentoch, pokiaľ ide o určité choroby zo zoznamu, a schválenie eradikačných programov pre uvedené choroby zo zoznamu.
Oficiálny dokument o uznaní samo vyhlásenia Slovenskej republiky za krajinu bez výskytu besnoty je uverejnený na linku:
2021-07-slovakia-rabies-eng.pdf (oie.int)
Prenos ochorenia
Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý má afinitu k nervovým bunkám, a ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu sa šíri z miesta infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Vírus sa do organizmu dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Vnímavosť na besnotu je u jednotlivých druhov zvierat rôzna, v prírodných podmienkach sú prameňom nákazy predovšetkým mäsožravce a netopiere. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy cicavcov, teda aj psy a mačky a taktiež aj človeka.
Nákazová situácia
Od januára 2013 do júna 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 7 nových prípadov besnoty. V januári 2015 potvrdený v blízkosti hraníc s Poľskom ďalší prípad besnoty u uhynutej líšky. V rokoch 2016, 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021 nebol v SR diagnostikovaný prípad besnoty.
Besnota psov a mačiek
Je dôležité uviesť ako sa besnota u našich psov a mačiek prejavuje. U psov prebieha zväčša v dvoch formách - a to zúrivej alebo tichej. Zúrivá forma má 3 štádiá.
V začiatočnej fáze, ktorá trvá 1-3 dni sa pes stáva apatický, neposlušný, schováva sa na tmavé miesta, neochotne plní rozkazy chovateľa alebo na ne vôbec nereaguje, prestáva rozlišovať známych ľudí od neznámych a podráždene reaguje na vonkajšie podnety. Psík je často nepokojný, líha si alebo vstáva, lapá akoby po vzduchu. Niekedy možno pozorovať aj svrbenie pohryzeného miesta. Jedným z typických príznakov je zvrátená chuť- zviera požiera rôzne predmety ako napr. drevo, zem, kamene, sklo a.i. V dôsledku ochrnutia hltana zviera nemôže prijímať potravu a piť vodu a začne slintať.
V druhej fáze sa však prejavujú príznaky ochorenia výraznejšie. Zvieratá majú záchvaty zúrivosti, často si hryzú niektorú časť tela a usilujú sa utiecť. Ak sa im to podarí, utekajú bezcieľne na veľké vzdialenosti. Tie zvieratá, ktoré sú v uzatvorenom priestore alebo v klietkach narážajú do stien, vylamujú si zuby, porania si papuľu. Je možné pozorovať nápadné slinenie, jazyk vyčnieva z papule. V poslednom štádiu už ochrnú ďalšie svalové skupiny, zvieratá nevydávajú žiadny hlas a po poklese telesnej teploty pes uhynie.
U tichej formy, ktorá sa vyskytuje asi v 10-20 % prípadov možno pozorovať len príznaky zo začiatočného štádia zúrivej. U mačiek sa prevažne vyskytuje tiež forma zúrivá. Mačka vytrvale mňaučí, chrapčí, vrhá sa na ľudí a iné zvieratá, hryzie a škriabe, pričom zubami a pazúrmi spôsobuje hlboké poranenia.
Očkovanie spoločenských zvierat
Základnou podmienkou pri eradikácii besnoty u domácich zvierat je evidencia a identifikácia psov ustanovená § 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, podľa ktorého psy musia byť identifikované a evidované orgánmi miestnej samosprávy a § 19 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 39/2007 Z. z.“), podľa ktorého musia byť psy, mačky a fretky pri premiestňovaní nezameniteľne označené a ich identifikačné údaje vedené v centrálnom registri spoločenských zvierat. Počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat prevádzkuje Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Označovať psy , mačky a fretky schváleným transpondérom môže len veterinárny lekár.
Vlastník alebo držiteľ zvieraťa vnímavého druhu mäsožravca (pes, mačka, fretka, kožušinové zvieratá), je povinný v súlade s § 17 zákona č. 39/2007 Z. z. na vlastné náklady zabezpečiť pri zvieratách starších ako 3 mesiace jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej registrovanej vakcíny (1 x ročne, 1x za 2 roky resp. 1x za 3 roky). Očkovanie vykonávajú v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti súkromní veterinárni lekári. V súčasnom období sú k dispozícii kvalitné očkovacie látky od rôznych výrobcov, ktoré garantujú ochranu očkovaného zvieraťa na obdobie minimálne 1 roku.
Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je zabezpečiť bez meškania veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka. !!!! Na základe § 17 ods. 2 a § 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti je každá fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená disponovať živými zvieratami povinná bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu a úhyn zvieraťa a umožniť jeho vyšetrenie
Vakcinácia voľne žijúcich zvierat
Od roku 1994 sa v SR úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote. V auguste 2006 bol v Slovenskej Republike potvrdený prípad besnoty u líšky. Od augusta 2006 do 8.1.2013 nebol na území Slovenskej Republiky potvrdený žiadny prípad besnoty. Od januára 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 8 nových prípadov besnoty. V roku 2015 bolo diagnostikovaných 5 prípadov besnoty u líšok v tesnej blízkosti poľskej hranice. V rokoch 2016, 2017,2018 a 2019 nebol v SR diagnostikovaný prípad besnoty a v roku 2018 Slovenská republika opätovne splnila požiadavky OIE a EK na vyhlásenie za krajinu bez výskytu besnoty.
Vzhľadom na nákazovú situáciu v súvislosti s výskytom besnoty v susedných krajinách (Poľsko, Ukrajina) bude na území Slovenskej Republiky pokračovať orálna vakcinácia líšok. Nakoľko Česká republika a Rakúsko sú vyhlásené za krajiny bez výskytu besnoty a v Maďarsku je priaznivá situácia vo výskyte besnoty, vakcinačné územie Slovenskej republiky tvoria okresy: Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Levoča, Prešov, Sabinov, Bardejov, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stará Ľubovňa, Košice, Košice – okolie, Michalovce, Sobrance, Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica, Trebišov.
Výsledky vyšetrenie zvierat na besnotu
| Rok | Divožijúce zvieratá | Domáce zvieratá | Celkový počet testovaných zvierat | |||||||
| Líška | Ostatné | Psy a mačky | Ostatné | |||||||
| Pozitívne | Negatívne | Pozitívne | Negatívne | Pozitívne | Negatívne | Pozitívne | Negatívne | Pozitívne | Negatívne | |
| 2020 | 0 | 719 | 0 | 26 | 0 | 125 | 0 | 13 | 0 | 883 |
| 2019 | 0 | 691 | 0 | 41 | 0 | 135 | 0 | 9 | 0 | 876 |
| 2018 | 0 | 699 | 0 | 42 | 0 | 151 | 0 | 6 | 0 | 898 |
| 2017 | 0 | 1743 | 0 | 61 | 0 | 163 | 0 | 8 | 0 | 1975 |
| 2016 | 0 | 1716 | 0 | 51 | 0 | 172 | 0 | 7 | 0 | 1946 |
| 2015 | 5 | 1 874 | 0 | 33 | 0 | 217 | 0 | 9 | 5 | 2 133 |
| 2014 | 0 | 1 396 | 0 | 32 | 0 | 226 | 0 | 10 | 0 | 1 664 |
| 2013 | 4 | 3 535 | 1 | 45 | 2 | 213 | 0 | 4 | 7 | 3 797 |
| 2012 | 0 | 3 369 | 0 | 44 | 0 | 242 | 0 | 13 | 0 | 3 668 |
| 2011 | 0 | 3 264 | 0 | 60 | 0 | 279 | 0 | 20 | 0 | 3 623 |
| 2010 | 0 | 2 922 | 0 | 42 | 0 | 323 | 0 | 16 | 0 | 3 303 |
| 2009 | 0 | 3 203 | 0 | 86 | 0 | 391 | 0 | 28 | 0 | 3 708 |
| 2008 | 0 | 3 422 | 0 | 77 | 0 | 484 | 0 | 25 | 0 | 4 008 |
| 2007 | 0 | 3 751 | 0 | 86 | 0 | 445 | 0 | 31 | 0 | 4 313 |
| 2006 | 1 | 3 630 | 0 | 105 | 0 | 485 | 0 | 21 | 1 | 4 241 |
| 2005 | 44 | 1 767 | 2 | 126 | 4 | 654 | 0 | 42 | 50 | 2 589 |
| 2004 | 54 | 1 563 | 6 | 109 | 3 | 660 | 1 | 50 | 64 | 2 382 |
| 2003 | 295 | 1 791 | 13 | 159 | 43 | 676 | 3 | 72 | 354 | 2 698 |
| 2002 | 94 | 1 452 | 3 | 130 | 16 | 713 | 1 | 80 | 114 | 2 375 |
| 2001 | 72 | 1 027 | 4 | 116 | 11 | 674 | 0 | 62 | 87 | 1 879 |
| 2000 | 292 | 1 416 | 13 | 164 | 66 | 793 | 4 | 69 | 375 | 2 442 |
| Spolu | 861 | 44 950 | 42 | 1 635 | 145 | 8 221 | 9 | 595 | 1 057 | 54 401 |
Informácie, dokumenty, metodické usmernenia
- Informácia pre verejnosť o nepriaznivej nákazovej situácii v besnote v Poľskej republike format PDF pridané dňa 07.02.2011
- Postup pri poranení človeka zvieraťom pridané dňa 05.05.2010 Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky informuje verejnosť o postupe pri vyšetrení zvierat, ktoré poranili človeka, o povinnostiach vlastníkov alebo držiteľov zvierat a o právach poraneného človeka. Besnota je vírusová choroba všetkých teplokrvných živočíchov, ktoré postihuje predovšetkým centrálny nervový systém. Patrí medzi zoonózy (choroby prenosné na človeka). Pri typickom priebehu sa choroba manifestuje poruchami vedomia, zvýšenou dráždivosťou, hydrofóbiou, čiastočným a v neskoršom štádiu celkovým ochrnutím. Po objavení klinických príznakov sa choroba vždy končí smrťou. Ochranná vakcinácia je jediným známym opatrením, ktoré v prípade poranenia skutočne besným zvieraťom zachráni život poškodenému človeku. Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný
- Vzor veterinárneho osvedčenia o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera format PDF