Infekčná hematopetická nekróza (IHN)

Význam

Infekčná hematopoetická nekróza (IHN) je závažné vírusové ochorenie lososovitých rýb. Táto choroba bola prvýkrát popísaná v chove rýb v Oregone a Washingtone v roku 1950. Vírus IHN v súčasnosti existuje v mnohých voľne žijúcich a farmových lososovitých populáciách v pacifických regiónoch na severozápade Severnej Ameriky. Rozšírenie prešlo do Európy a niektorých ázijských krajín. Klinické infekcie sú najčastejšie u mladých rýb. IHN môže mať veľký hospodársky vplyv na farmu, kumulatívna úmrtnosť na týchto farmách môže dosiahnuť 90-95%. Príležitostné ochorenia IHN boli hlásené aj u voľne žijúcich lososov.

Etiológia

Infekčná hematopoetická nekróza (IHN) je spôsobená vírusom infekčnej nekrózy krvotvorného tkaniva (IHNV), Novirhabdovirus - Rhabdoviridae. Kmene vírusu sa líšia v ich patogenite. IHNV izoláty môžu byť zoskupené do troch genetických typov, ktoré sú korelované hlavne s geografickými regiónmi.

•  U genotyp zahŕňa izoláty Aljašky, Britská Kolumbia, pobrežné povodia Washingtonu a povodia Columbie, rovnako ako niekoľko izolátov od Oregonu, Kalifornie a Japonska.
• L genotyp obsahuje väčšinu vírusov z Kalifornie a pobreží Oregonu.
• Genotyp M obsahuje izoláty z Idaho, povodí Columbie, z Európy, rovnako ako vírus od pobrežia Washingtonu. Genotyp M má výrazne vyššiu genetickú diverzitu ako L alebo U genotyp.

Vnímavé druhy

IHN vplýva na druhy rýb: pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), (Salmo clarki), pstruh potočný (Salmo trutta), losos atlantický (Salmo salar), tichomorský losos, Chinook (O. tshawytscha), (O . nerka), (O. keta),(O. masou), (O. rhodurus), (O. kisutch). Experimentálne infekcie boli hlásené u iných druhov ako lososovitých vrátane šťuky severnej, pleskáča červeného, turbot .

Geografické rozloženie

IHN je endemitom rybích liahní a voľne žijúcich rýb v pacifickom regióne na severozápade Severnej Ameriky. Medzi postihnuté provincie a štáty patria Britská Kolumbia, Aljaška, Washington, Oregon, Idaho a Kalifornia. Ohniská boli hlásené v Minnesote, Západnej Virgínii, Južnej Dakote a Colorade. IHN je tiež endemitom v kontinentálnej Európe a Japonsku. Okrem toho ohniská boli hlásené v Kórei, Iráne a časti Číny.

Prenos

IHNV je prenášaný klinicky chorými rybami a asymptomatickými nosičmi. Tento vírus je prítomný vo výkaloch, moči, gonadálnych tekutinách a vonkajšom hliene. Prenos je prevažne z rýb na ryby predovšetkým priamym kontaktom, ale aj cez vodu. IHNV môže prežiť vo vode po dobu najmenej jedného mesiaca, a to najmä v prípade, že voda obsahuje organický materiál. Tento vírus sa môže tiež šíriť v kontaminovanom krmive. Žiabre a tráviaci trakt sú hlavné miesta vstupu vírusu, ale nedávny dôkaz navrhuje aj vstup IHNV cez základne plutiev. Vertikálny prenos sa vyskytuje tiež, no či IHNV je prítomný vo vnútri gonád (ikier) alebo na povrchu je sporné. Prenos cez bezstavovce môže tiež existovať.

Inkubačná doba

Inkubačná doba je 5 až 45 dní.

Klinické príznaky

Klinické príznaky patrí abdominálne distenzie, exophthalmus, tmavé sfarbenie kože a bledé žiabre, dlhé semi-transparentné fekálne povrazce z anusu. Postihnuté ryby sú zvyčajne apatické, alebo predráždené s abnormálnou činnosťou. Petechiálne krvácania sa bežne vyskytujú na bázach prsných plutiev, ústach, na koži nad bočnou čiarou, v okolí konečníka a v žĺtkovom vačku plôdika, ktorý sa často zväčší a naplní s tekutinou. U plôdika mladšieho ako dva mesiace môže byť iba niekoľko klinických príznakov a to aj napriek vysokej úmrtnosti. Prežívajúce ryby majú často skoliózu.

Post mortem lézie

Abdominálna časť, žalúdok, črevá často obsahujú biele až žltkasté tekutiny, bez prítomnosti potravy v tráviacom trakte. Obličky, pečeň, slezina a srdce sú typicky veľmi bledé. Nekróza je bežná v obličkách a slezine, a ložiskové nekrózy môže byť zaznamenané v hepatopankreasi. Petechie sú často nájdené vo vnútorných orgánoch, vrátane pylorických príveskov čreva, sleziny, pobrušnice, čriev, blany obklopujúcej srdce a v mozgu. Krvácaniny sa môžu vyskytnúť v obličkách, pobrušnici a v plynovom mechúre.

Chorobnosť a mortalita

Klinické ochorenie zvyčajne nastane, keď teplota vody sa pohybuje medzi 8°C a 15°C, ale epidémie boli hlásené aj u teplejších teplôt ako 15°C. Ohniská nákazy sú väčšinou zaznamenané medzi jarným obdobím a začiatkom leta. Mladé ryby sú veľmi náchylné na ochorenie, a to najmä počas prvých dvoch mesiacov života. Kumulovaná mortalita u mladých zvierat môže dosahovať 90-95%. Odolnosť proti infekcii je zvýšená u starších rýb a choroba je menej častá. Úmrtnosť závisí od súčasne prebiehajúceho ochorenia, genetickej odolnosti a celkovom zdraví rýb. Ryby, ktoré prežijú sa zvyčajne vyvíjajú s dobrou imunitov proti IHN, ale niektoré ryby sa môžu stať asymptomatickými nosičmi.

Diagnóza

IHN by mala byť v podozrení lososovitých rýb s typickými klinickými príznakmi a pitevnými nálezmi. V niektorých prípadoch je hlavným príznakom výrazný vzostup úmrtnosti u mladých rýb s niekoľkými klinickými príznakmi. Ku najväčšim ohniskám dochádza na jar a začiatkom leta.

Diferenciálna diagnostika

Pri diferenciálnej diagnostike IHN treba vylúčiť infekčnú nekrózu pankreasu IPN, vírusovu hemoragickú septikémiu a myxobolózu.ciu PCR. Pri testovaní klinicky postihnutých rýb metódou PCR, je potrebné odoberať vzorky žiabier, obličiek, sleziny a hepatopankreasu. Pri vyšetrovaní sub-klinických rýb sa odporúča zahŕňať aj črevá a mozog.

Laboratórne testy

Infekčná hematopoetická nekróza môže byť diagnostikovaná izoláciou vírusu v bunkových kultúrach - EPC (epiteliom papulosum cyprini) a BF-2 (Bluegill fry). Vírusová identita je potvrdená neutralizáciou vírusu, imunofluorescenciou, ELISA metódami, DNA sondy, alebo polymerázovou reťazovou reakciou (PCR). Nukleových kyselín možno identifikovať aj priamo v tkanivách PCR.

Vzorky na vyšetrenie

Vzorky je nutné získavať od príznakových rýb, odber sa líši podľa veľkosti rýb. Malé ryby (menšie alebo rovné 4 cm) je potrebné zasielať ako celok. Z rýb (4 - 6 cm dlhé) používame na vyšetrenie celé vnútornosti vrátane obličiek. Z väčších rýb je potrebné na vyšetrenie použiť obličky, slezina, mozog a srdce. Ak sú ryby asymptomatické – bez príznakov, vzorka by mala obsahovať orgány- obličky, slezina, mozog, srdce a ovariálne tekutiny pri výtere. Bola dokázaná aj diagnostika infekcie zo živých rýb vírusovou izoláciou z hlienu. Odber do prepravných skúmaviek. Vzorky by mali byť odobraté z desiatich infikovaných rýb (3x10ks) - približne 1,5 g materiálu a umiestnené v sterilnej fľaške, alebo skúmavke s prepravným médiom s antibiotikami pri teplote 4°C, vzorka ale nesmie zmrznúť. Ak doba prepravy bude dlhšia ako 12 hodín, môže byť pridané k stabilizácii vírusu sérum (5-10%). V ideálnom prípade by mala byť izolácia vírusu vykonaná do 24 hodín po odbere vzoriek rýb

Ovládanie

Väčšina nákaz IHN bola spojená s dovozom infikovaných rýb alebo infikovaných ikier, ale môže byť tiež zapríčinená prenosom asymptomatických nosičov. V oblastiach, kde toto ochorenie nie je endemické, ohniská nákazy sú kontrolované usmrtením, dezinfekciou, karanténou a inými opatreniami. Kde IHNV je endemická, dobrou biologickou bezpečnosťou a hygienou sa znižuje riziko zavlečenia vírusu do chovu. Ikry by mali byť dezinfikované jodoformom. Krmivo by malo byť sterilizované po dobu najmenej 30 minút pri 60°C. IHNV sa rýchlo inaktivuje väčšinou bežnými dezinfekčnými prostriedkami, vrátane jodoformu. Okrem toho môže byť tento vírus inaktivovaný sušením, alebo zahrievaním na 60°C po dobu 15 minút. Vakcíny boli testované v poľných pokusoch, ale neexistuje žiadna očkovacia látka, ktorá je komerčne dostupná. Ak sa ochorenie vyskytne, straty môžu byť obmedzené zvýšením teploty vody.

Verejné zdravie

Neexistuje žiadny náznak, že IHN je hrozbou pre človeka.