Úvodná stránka
SLOVAKENGLISH

Vtáčia chrípka

aktualizované dňa 21.7.2023
Chronológia prípadov BSE
  • č.27. 20.05.2010
  • č.26. 29.07.2008
  • č.25. 27.11.2007
  • č.24. 18.10.2007
  • č.23. 18.11.2005
  • č.22. 06.04.2005
  • č.21. 06.04.2005
  • č.20. 15.11.2004
  • č.19. 09.09.2004
  • č.18. 03.09.2004
  • č.17. 23.08.2004
  • č.16. 15.04.2004
  • č.15. 04.03.2004
  • č.14. 11.02.2004
  • č.13. 14.04.2003
  • č.12. 28.03.2003
  • č.11. 21.08.2002
  • č.10. 03.07.2002
  • č.09. 29.03.2002
  • č.08. 22.03.2002
  • č.07. 21.03.2002
  • č.06. 28.02.2002
  • č.05. 13.12.2001
  • č.04. 22.11.2001
  • č.03. 11.11.2001
  • č.02. 29.10.2001
  • č.01. 27.09.2001
BSE
Počet prípadov: 27
Počet lab. vyšet. :
 - Rok 2022 - 8614
- Rok 2021 - 9112
- Rok 2020 - 9831
- Rok 2019 - 9719
- Rok 2018 - 7894
- Rok 2017 - 7516
- Rok 2016 - 7674
- Rok 2015 - 7969
- Rok 2014 - 7461
- Rok 2013 - 13581
- Rok 2012 - 14166
- Rok 2011 - 27293
- Rok 2010 - 42816
- Rok 2009 - 49712
- Rok 2008 - 55200
- Rok 2007 - 63735
- Rok 2006 - 66345
- Rok 2005 - 69224
- Rok 2004 - 82949
- Rok 2003 - 87010
- Rok 2002 - 66798

Informácie o Vtáčej chrípke

Vtáčia chrípka (aviárna influenza) je vysoko nákazlivá prenosná infekčná choroba predovšetkým vtákov a hydiny.

Choroba postihuje
  • domácu hydinu (morka, kačica, hus, kura domáca)
  • voľne žijúce vtáky (vodné vtáky - labuť, kačica divá, hus divá, kormorán, volavka, čajka, atď., dravce – sokol sťahovavý, sokol myšiar, jastrab lesný, jastrab krahulec, atď.),
  • bežce (pštros, emu).

Choroba sa môže preniesť aj na cicavce, najmä ošípané. Niektoré subtypy boli potvrdené u potkana, myši, lasice, fretky, mačky, tigra, psa, koňa, človeka.

Vtáčia chrípka u iných druhov ako sú vtáky

Informácie o vtáčej chrípke u iných druhov

Čo spôsobuje vtáčiu chrípku?

Pôvodcom choroby je vírus zaradený do čeľade Orthomyxoviridae, rod Influenzavirus A. Na základe prítomnosti povrchových antigénov v štruktúre vírusu, ako je hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N) sa tieto vírusy delia na podtypy, pričom existuje 16 známych typov proteínu H a 9 typov proteínu N. Tieto subtypy sa v prírode vyskytujú v rôznych kombináciách, pričom vznikajú nové vírusy - mutácie.

Existuje mnoho kmeňov vírusov vtáčej chrípky, ktoré možno všeobecne podľa závažnosti choroby u hydiny a vtákov rozdeliť do dvoch kategórií:

  • nízko patogénne (LPAI) s klinicky nevýrazným priebehom,
  • vysoko patogénne (HPAI) s klinicky zjavnou – manifestnou formou, pri ktorej možno pozorovať vysokú chorobnosť (morbidita) a úmrtnosť (mortalita), ktorá dosahuje až 80 – 100 %.

Prenos

Vírus sa z organizmu vylučuje sekrétmi horných dýchacích ciest–kvapôčkami, kašľom, kýchaním a z tráviaceho systému-trusom. V chove sa pôvodca choroby šíri horizontálne po kontakte s chorými vtákmi, prostredníctvom ošetrovateľov, kontaminovanými predmetmi, dopravnými prostriedkami, krmivom, vodou na napájanie a vertikálne násadovými vajcami, tiež infikovaným semenom pri inseminácii. V populácii voľne žijúcich vtákov sa vírus šíri ako oro-fekálna infekcia.

Priebeh choroby

Priebeh je akútny a v prípade vysoko virulentných kmeňov perakútny. Inkubačná doba sa pohybuje od niekoľkých hodín do 3 dní u individuálnych vtákov a viac ako 14 dní v kŕdli v závislosti od množstva a virulencie vírusu, ciest infekcie, vnímavosti jednotlivých druhov vtákov.

Klinické príznaky

Hlavnými klinickými príznakmi je strata plachosti, znížená aktivita a pokles až zastavenie príjmu krmiva, postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá a zastavuje sa znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy a zmodranie hlavy, hrebienka, lalôčikov a viečok, výtok z nosových otvorov. Sú pozorované aj poruchy tráviaceho (hnačky) a nervového systému (kŕče, poruchy pohybu, strata plachosti), či už ojedinele, alebo v kombinácii, opuch a krvácaniny na končatinách. Nakazené jedince masívne hynú.

Odolnosť vírusu

Vírus v truse prežíva 30 dní pri teplote 4 oC, alebo 7 dní pri 20 oC, pri izbovej teplote na slame 28 dní a na vajcovej škrupine 8 dní. Vírus je schopný určitý čas prežívať aj vo vode. Je stabilný pri pH 7-8; kyslé prostredie ho deaktivuje. Je citlivý na éter, jód, amónne soli a tukové rozpúšťadlá. Doba termálnej inaktivácie vírusu pri 56 oC sa pohybuje od 15 minút do 6 hodín. Z dezinfekčných prostriedkov účinných proti vírusu vtáčej chrípky sú: 2-4 % lúh sodný, 2-4 % chlórové vápno, chloramin T, Virkon S a môže sa použiť aj formalín v 10% koncentrácii.

Opatrenia pri podozrení na výskyt v chove

V prípade, že máte podozrenie na výskyt choroby v chove kontaktujte svojho súkromného veterinárneho lekára alebo priamo príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorí Vám poskytnú ďalšie inštrukcie. Opatrenia pri výskyte Ak by sa nákaza vyskytla v chove hydiny bude nariadené usmrtiť všetku hydinu v chove, uhynutá alebo usmrtená hydina a všetky vajcia musia byť zneškodnené tak, aby sa znížilo riziko šírenia choroby na minimum; ďalej bude nevyhnutné zneškodniť alebo vhodne ošetriť všetok materiál a všetky odpady, ktoré môžu byť kontaminované. Taktiež sa zrealizuje vysledovanie a likvidácia hydinového mäsa pochádzajúceho zo zvierat z príslušného chovu a vajec znesených v období predpokladanej inkubačnej doby. Po týchto činnostiach bude následne urobená očista a dezinfekcia budov, zariadení, využívaných na chov hydiny, ich okolia, dopravných prostriedkov a všetkého materiálu, ktoré mohli byť kontaminované. Okolo infikovaného chovu sa vymedzí ochranné pásmo s minimálnym polomerom 3 km a pásmo dohľadu s minimálnym polomerom 10 km, kde budú stanovené ďalšie ochranné opatrenia ako sú napr. použitie vhodných dezinfekčných prostriedkov pri vstupoch a výstupoch z chovov; pravidelné kontroly všetkých chovov hydiny; kontrolu činnosti osôb, ktoré manipulujú s hydinou; zákaz odsunu hydiny a vajec z chovov; zákaz vyvážania alebo rozhadzovania použitej podstielky a hnoja hydiny bez povolenia a ďalšie. V prípade potvrdenia výskytu u voľne žijúcich vtákov sa realizujú opatrenia v mieste výskytu a taktiež v pásmach okolo tohto miesta výskytu.

Prevencia

V chovoch hydiny je mimoriadne dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť vodného vtáctva s hydinou; zabezpečiť prísne oddelenie vodnej hydiny od ostatnej; novo nakúpenú hydinu umiestniť do priestorov, ktoré boli vopred vyčistené a dezinfikované; hydinu vo voľnom výbehu kŕmiť a napájať v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prilietavaniu voľne žijúcich vtákov a zamedzuje kontakt voľne žijúcich vtákov s krmivom a vodou určenou pre hydinu; bezodkladne oznamovať príslušnému orgánu veterinárnej správy akékoľvek klinické príznaky vtáčej chrípky u hydiny; či zákaz chovu hydiny zamestnancom schválených komerčných fariem v domových hospodárstvach.

Manipulácia s voľne žijúcimi uhynutými vtákmi v prírode/ čo ak nájdem uhynutého voľne žijúceho vtáka

Pri nájdení uhynutých vtákov nedotýkať sa kadáveru a túto skutočnosť nahlásiť zodpovedným zamestnancom

V súlade s platnou legislatívou je chráneným živočíchom každý voľne žijúci vták s výnimkou populácií mestských holubov. Postup pri náleze uhynutého chráneného živočícha, teda aj voľne žijúceho vtáka, je upravený v § 35 ods. 6 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení. V súlade s § 65a, ods. 2, písm. c) tohto zákona, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky prijíma oznámenia o nájdených hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených, zranených alebo usmrtených chránených živočíchoch podľa § 35 ods. 6, určuje nakladanie s nimi a vedie o nich evidenciu;

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

Interaktívna mapa existujúcich záchranných zariadení na Slovensku

Mapa pôsobnosti ŠOP SR

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky („ŠOP SR“) zabezpečuje nepretržitú odbornú pomoc ako aj vykonáva svoju činnosť na základe pohotovosti. Pri náleze v prvom rade kontaktujte číslo 112 alebo príslušné pracovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ( nemusia sa volať obidve čísla, na čísle 112 by mali poskytnúť telefónne číslo na pohotovostný mobil ŠOP SR) Pokiaľ ide o likvidáciu tela uhynutého vtáka, je potrebné kontaktovať vlastníka alebo správcu pozemku, ktorý je považovaný za producenta odpadu, ktorým sa stalo telo uhynutého vtáka, nakoľko telá uhynutého voľne žijúceho vtáctva, pri ktorých nie je podozrenie z nákazy alebo postihnutia chorobou prenosnou na ľudí alebo zvieratá s výnimkou vodných živočíchov dopravených na breh na komerčné účely, nie sú vedľajším živočíšnym produktom podľa zákona č. 39/2007 Z.z. a nariadenia EP a Rady (ES) č. č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch - ale je potrebné ich vnímať ako odpad podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, pretože ak osobitný predpis (zákon č. 39/2007 Z.z.) neustanovuje inak, zákon o odpadoch sa vzťahuje aj na nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi vrátane odvodených produktov upravených v osobitnom predpise.

Vzhľadom na súčasný stav vedeckého poznania, legislatívu EÚ a stanoviská Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) sa odoberajú a zasielajú primárne vzorky z tzv. cieľových druhov voľne žijúcich vtákov, ktorých zoznam je uverejnený v prílohe plánu prieskumu aviárnej influenzy u hydiny a voľne žijúcich vtákov na Slovensku pre príslušný kalendárny rok. V týchto prípadoch inšpektor regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) vykoná obhliadku kadávera a posúdi, či uhynutý vták je vhodný na odber vzorky a testovanie aviárnej influenzy. V prípade podozrenia budú odoberané kloakálne výtery, resp. celé telo uhynutého vtáka a RVPS následne zabezpečí zaslanie vzoriek na vyšetrenie v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave – Veterinárnom ústave vo Zvolene.

Nahlasovanie uhynutého vtáka realizovať primárne

  • a telefónne číslo 112
  • orgánom Štátnej ochrany prírody SR ( ŠOP SR)

Pokiaľ je v lokalite nájdených viac ako 5 vtákov necieľových druhov – ŠOP SR kontaktuje príslušnú RVPS. Pokiaľ ide o cieľový druh – ŠOP SR kontaktuje príslušnú RVPS na zabezpečenie vzorkovania ak ide o iné prípady ako je úhyn z iných príčin – strela , poranenie inou zverou , poranenie kontaktom s elektrickým vedením.

Právne predpisy EÚ

V prípade ak občan kontaktoval príslušnú RVPS, prebehne komunikácia medzi RVPS a ŠOP SR.
V prípade opatrení v súvislosti s potvrdením aviárnej influenzy v danej oblasti, ktoré boli nariadené príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou v príslušnom katastri nálezu, kontaktujte pri náleze uhynutých vtákov telefónne číslo 112 alebo príslušnú RVPS v súlade s nariadenými opatreniami.).

Aviárna Influenza v SR- ROK 2023

Počet
Ohniská u hydiny3
Ohniská u iných vtákov držaných v zajatí1
Pozitívne prípady u voľne žijúceho vtáctva 16

Stav v aktuálnom roku

 

AI v SR

  1. Obec Bzenov, súkromný chovateľ hydiny, konfirmácia: 17.1.2023, v chove 25 kusov hydiny, predbežné čistenie a dezinfekcia: 18.1.2023, ohnisko SK-HPAI(P)-2023-00001, GPS: 48.95; 21.17
  2. Voľne žijúce vtáctvo: Obec Jakubov - labuť veľká – vystavenie protokolu dňa 23.01.2023 ( genotypizácia H5N1) GPS: 48.40,16.91
  3. Voľne žijúce vtáctvo: Lokalita obce Doľany - potvrdenie choroby – 26.01.2023- labuť veľká ; GPS 48.401575, 17.411294
  4. Voľne žijúce vtáctvo: Lokalita obce Budmerice, okr. Pezinok , 26.01.2023- labuť veľká ; GPS 48.364282, 17.404780
  5. Vtáky držané v zajatí, ZOO Bratislava, hus domáca , 26.1.2023, GPS: 48.156684, 17.075687
  6. Komerčný chov hydiny : farma Lúčny dvor, GPS : 48.201; 17.526, v chove 5665 kusov hydiyn, deopulácia ohniska 02.02.2023, úradná vzroka potvrdná: 31.1.2023
  7. Voľne žijúce vtáctvo: lokalita Turňa nad Bodvou, okr. Košice- okolie- labuť veľká, vystavenie protokolu: 31.1.2023, GPS 48.610, 20.895
  8. Súkromný chovateľ hydiny: obec Ipeľské Úľany, okr. Levice, potvrdenbie nákazy: 31.1.2023, v chove 50 kusov hydiny, depopulácia ohniska 31.1.2023 , GPS: 48.126, 19.050
  9. Voľne žijúce vtáctvo: lokalita Topoľníky/DolNý Bar, okr. Dunajská Streda hromadný úhyn labutí , potvrdené dňa 23.02.2023, GPS 47.96; 17.74
  10. Voľne žijúce vtáctvo: lokalita Sučany, okr. Martin , výr skalný , vyšetrený uhynutý v rámci prieskumu AI, H5N1, potvrdené 28.2.2023 GPS: 49.106589, 19.018629
  11. Voľne žijúce vtáctvo: lokalita Divinka, Hričovská priehrada, okres Žilina, labuť veľká, potvrdené 30.03.2023, H5N1, GPS: 49.251,18.694
  12. Voľne žijúce vtáctvo: lokalita priehrada Petrova Ves, okres Skalica, čajka smejivá, potvrdené 13.4.2023, H5N1, GPS: 48.736,17.151
  13. čajky smejivé, lokalita vodná nádrž Sĺňava, RVPS Trnava; potvrdené 19.04.2023, GPS: 48.736, 17.151
  14. labuť veľká, lokalita melioračný kanál pri Veľkých Kosihách, RVPS Komárno; potvrdené 25.04.2023, GPS: 47.753, 17.863
  15. čajka smejivá, lokalita Hrušovská zdrž, RVPS Senec; potvrdené 27.04.2023, GPS: 48.033521, 17.232367
  16. čajky smejivé, lokalita vodná nádrž Oravská priehrada – Vtáčí ostrov, RVPS Dolný Kubín; potvrdené 16.05.2023, GPS: 49.412, 19.509
  17. rybár riečny, lokalita Rusovce, RVPS Bratislava - mesto; potvrdené 19.05.2023, GPS: 48.03942, 17.16126
  18. čajky smejivé, lokalita vodná nádrž Liptovská Mara, RVPS Liptovský Mikuláš; potvrdené 19.05.2023, GPS: 49.08930, 19.58001
  19. čajky smejivé, lokalita Okoličné, RVPS Liptovský Mikuláš; potvrdené 29.05.2023, GPS: 49.0710, 19.6497
  20. čajky smejivé, lokalita Vlašky – vodná nádrž Bešeňová, RVPS Liptovský Mikuláš; potvrdené 01.06.2023, GPS: 49.0967, 19.4641

Aktuálna situácia výskytu vysokopatogénnej aviárnej influenzy (vtáčej chrípky) v Európe

Najnovšie informácie o počte a vývoji prípadov možno nájsť na interaktívnom paneli úradu EFSA. Na ňom možno vizuálne preskúmať v priestore a čase podrobné informácie o všetkých zisteniach HPAI hlásených u hydiny, voľne žijúcich vtákov a vtákov chovaných v zajatí v Európe od októbra 2016;

Dashboard on highly pathogenic avian influenza virus detection in Europe

Informačný systém EÚ o chorobách zvierat (ADIS)

Informačný systém EÚ o chorobách zvierat (ADIS) registruje a dokumentuje vývoj situácie dôležitých infekčných chorôb zvierat v Európe. Na webovej stránke Informačnému systému ADIS je pravidelne zverejňovaný stav situácie výskytu vysokopatogénnej aviárnej influenzy (vtáčej chrípky) v Európe.

HPAI – NON P – výskyt u vtákov ( aj voľne žijúcich ) mimo hydiny HPAI ( P) – výskyt u hydiny HPAI- captive birds – vtáky žijúce v zajatí

Migračné trasy sťahovavých vtákov:

Migracia vtakov
Zvýšenie biologickej ochrany chovov hydiny v SR na zabránenie zavlečenia aviárnej influenzy:
https://www.svps.sk/zvierata/choroby_chripka_ochrana_chovov.asp
Usmernenie k ochrane pracovníkov:
https://www.svps.sk/zvierata/choroby_chripka_ochrana_pracovnikov.asp


Plán prieskumu aviárnej influenzy u hydiny a voľne žijúcich vtákov na Slovensku

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky každoročne vypracováva a aktualizuje tento plán, ktorého cieľom je (výber z plánu prieskumu): U hydiny: získať informácie o cirkulácii vírusu aviárnej influenzy v chovoch hydiny prostredníctvom aktívneho sledovania týkajúceho sa: - nízko patogénnej aviárnej influenzy (LPAI) podtypov H5 a H7 u kurovitých vtákov (t. j. kurčatá, morky, perličky, bažanty, jarabice a prepelice) a vtákov z nadradu bežce, čím sa doplnia iné exitujúce systémy včasného zisťovania; - nízko patogénnej aviárnej influenzy (LPAI) podtypov H5 a H7 a vysoko patogénnej aviárnej influenzy (HPAI) u domácej vodnej hydiny (t.j. kačice, husi a farmový chov divých kačíc určených na zazverenie). U voľne žijúcich vtákov: virologickým vyšetrovaním aviárnej influenzy u voľne žijúcich vtákov je včasné zistenie vysoko patogénneho kmeňa aviárnej influenzy (HPAI) subtypu H5N1 s cieľom chrániť hydinu v chovoch hydiny a zabezpečiť veterinárne aspekty týkajúce sa verejného zdravia.

Hodnotenie roka 2019

Sérologickým vyšetrením bolo vyšetrených 2.235 vzoriek krvi z komerčných chovov hydiny (aktívny monitoring), z každého chovu bolo vyšetrených 5 – 10 vzoriek krvi (z chovov vodnej hydiny 20 vzoriek). Všetky vyšetrené vzorky odobraté v rámci monitoringu boli negatívne. Metódou detekcie vírusu vtáčej chrípky (PCR) bolo v roku 2019 vyšetrených 45 vzoriek pochádzajúcich od voľne žijúcich vtákov (pasívny monitoring). Všetky vyšetrené vzorky z uhynutých voľne žijúcich vtákov boli negatívne. Mimoriadne núdzové opatrenia vydané hlavným veterinárnym lekárom aktualizované v roku 2010: https://www.svps.sk/zvierata/mno_4373_05.asp

Výskyt nákazy na Slovensku

Ohniská/výskyt AI v SR v roku 2022

Vysokopatogénna aviárna influenza

 

a) u hydiny a iných vtákov chovaných v zajatí v SR - rok 2021/2022 b) voľne žijúce vtáky – sezóna jeseň-jar 2021-2022

  • Vtáky chované v zajatí – ZOO Košice;
  • Hydina – ohnisko drobnochov v obci Dobrohošť, okres Dunajská Streda
  • Hydina – ohnisko drobnochov v obci Malinovo, okres Senec
  • Hydina – ohnisko drobnochov v meste Dunajská Streda, okres Dunajská Streda ( November 2021)
  • Hydina – ohnisko drobnochov v obci Malá Bytča, okres Bytča, December 2021
  • Hydina – drobnochov mesto Hlohovec, okres Hlohovec, December 2021
Voľne žijúce vtáky (modré bodky)
  • Skalické rybníky, GPS nálezu: 48.8416, 17.1970; November 2021
  • Lučenec – vodná nádrž Ružiná GPS nálezu: 48.4355, 19.5629, November 2021
  • Kataster obce Vysoká pri Morave, GPS: 48.33, 16.93, December 2021
  • Mesto Piešťany, kúpeľný ostrov, GPS nálezu: 48.598, 17.845 December 2021
  • Nové Zámky – Dvory nad Žitavou, , Nové Zámky – GPS nálezu 48.01., 18.25; 47.95, 18.21, Január 2022
  • Nové Zámky- Bánov – GPS nálezu: 48.05, 18.22, Január 2022
  • Malé Leváre – rekreačná oblasť Rudava , GPS Nálezu: 48.4947; 16.957, Január 2022

Ohniská/výskyt AI v SR v roku 2021

Ohniská/výskyt AI v SR v roku 2020

Deklarácia

Deklarácia – samodeklarácia Slovenska ako krajiny bez výskytu AI u hydiny od 8.8.2017: https://www.oie.int/fileadmin/Home/eng/Animal_Health_in_the_World/docs/pdf/Self-declarations/Archives/ENG_archive_2000_July_2019.pdf Potvrdením výskytu vtáčej chrípky v Slovenskej republike zo dňa 9.1.2020 je toto prehlásenie na webovej stránke Svetovej organizácie pre zdravie zvierat v Paríži (OIE) neaktívne.